Veda sa atomizuje, my ju dnes spájame

Mala len jedenásť rokov, keď prvýkrát vážne uvažovala o tom, že bude lekárkou. O pár rokov neskôr  zvažovala aj  štúdium jazykov na filozofickej fakulte. Zvíťazila medicína a dnes patrí medzi špičkových nefrológov doma aj v zahraničí, prof. MUDr. Ľudmila Podracká, CSc., prednostka Detskej kliniky LF UK a Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH).

,,Boli sme tri deti a náhle nám zomrel otec.  Bála som sa, čo bude s mladšími súrodencami, ak by sa mame niečo stalo. Dodnes si pamätám, ako som to celé prežívala a tento silný  impulz  sa pre mňa stal najdôležitejším  pri rozhodnutí  študovať medicínu.“  Neskôr v profesijnom zameraní zohrala úlohu aj náhoda. Po skončení školy sa chcela venovať internej medicíne, ale mladá absolventka Lekárskej fakulty Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prijala prácu tam, kde bolo voľné miesto. Na pediatrii. ,,Keby mi povedali, že mám robiť očné, robila by som očné, keby ORL, prijala by som prácu v tomto odbore. Určite som nebola vyhranená pre konkrétnu špecializáciu, ale pravdou je, že k nefrológii som mala blízko už na lekárskej fakulte. Mali sme vynikajúcich nefrológov – veľké osobnosti, ktoré nás vedeli zanietene vtiahnuť do problematiky. Rovnako Detská klinika LF UPJŠ  v Košiciach mala v tom čase hlavné smerovanie nefrologické a tak prirodzene som sa začala venovať tomuto odboru.“ Na klinike jej rukami prešlo veľa detských pacientov všetkých vekových skupín – od narodenia až po dospelý vek s akútnymi a chronickými ochoreniami obličiek, s rôznymi vrodenými aj získanými nefropatiami. Veľa sa naučila o diagnostike, liečbe a ďalšej komplexnej starostlivosti o týchto pacientov priamo v nemocnici,  na   špičkových zahraničných nefrologických pracoviskách a štúdiom odbornej literatúry po nociach. Inými slovami povedané, zaujímala sa o všetky možnosti ako sa naučiť o tejto problematike čo najviac. ,,Získala som štipendium z Nadácie Olgy Havlovej, ktorého cieľom bolo skvalitniť transplantácie obličiek u detí. Celkovo som mala veľké šťastie na študijné zahraničné pobyty – prešla som mnohými významnými pediatrickými nefrologickými klinikami na svete. V USA v Springfielde, Massachusetts, Providence, Rhode Island,  mala som česť opakovane pôsobiť na Harvard Medical School, kde som spoznala brilantných nefrológov, ktorých sme pozvali na Slovensko a oni naše pozvanie  s radosťou prijali. Tiež na viacerých pracoviskách v Kanade – Toronto, Ottawa, tiež v Sydney, Chile, z európskych pracovísk v Londýne a mnohých iných mestách. Okrem študijných pobytov som veľa skúseností nazbierala aj na svetových kongresoch, kde som získala viaceré granty, napríklad v Tokiu grant Svetovej nefrologickej spoločnosti. Prihlásila a prezentovala som prácu, v ktorej sme vyšetrovali zinok a meď v erytrocytoch  a   moči u detí s nefrotickým syndrómom. Sledovali sme, aký to má vplyv na ich oxidačný status a zistili sme, že u detí s aktívnym vylučovaním bielkovín do moču, sa stráca zinok ako hlavný prvok antioxidačnej obrany a tak nadmerný oxidačný stres môže prispievať  k poškodeniu obličiek. Naše výsledky boli publikované v zahraničnom odbornom časopise a veľmi nás teší, že problematiku oxidačného stresu sme riešili už v čase, keď sa o oxidačnom  strese v nefrológii len začalo hovoriť.“ Pred tridsiatimi rokmi to bolo nóvum, dnes sa vyšetrujú špecifické markery mapujúce viaceré patogenetické cesty oxidačného stresu. Skúsenosti zo zahraničných pracovísk jej umožnili sledovať najnovšie trendy v odbore, ktoré sa snažila prinášať aj na Slovensko. Ak potrebovala pomôcť dieťaťu s raritným ochorením obličiek, s ktorými lekári na Slovensku nemali dostatok skúseností, u kolegov v zahraničí mala vždy otvorené dvere. A ako sama hovorí: ,,Tieto skúsenosti človeka posúvajú dopredu. Metódy, ktoré sme pred pár desaťročiami s kolegami  zavádzali, sa dnes radia k štandardným diagnostickým postupom, ktoré stále majú nezastupiteľné  miesto. Napr. renálne obličkové biopsie znamenali významný posun, ktorý umožnil definitívne stanoviť diagnózu a určiť následnú liečbu.“

Netrvalo dlho a mladá talentovaná lekárka sa vďaka svojej usilovnosti a záujmu o svoju špecializáciu veľmi skoro zaradila medzi špičkových odborníkov  v nefrológii. Za svoj najväčší profesionálny úspech považuje založenie Detského dialyzačného strediska v Košiciach a spustenie transplantačného programu u detí na Slovensku. Napriek tomu, že skúsenosti s dialýzou získala v prestížnych nefrologických centrách univerzít v Lunde a Göteborgu vo Švédsku, začiatky vôbec neboli jednoduché. ,,Nemali sme štandardizované jednotné postupy a veľa vecí sme sa museli učiť  postupne za chodu, ale opäť, podobne ako na škole, s podporou  vynikajúcich kolegov sme prekonali problémy a zaviedli  všetky modality akútneho a chronického zlyhania obličiek aj v najnižších vekových skupinách detí.“

Medicína sa dnes posúva míľovými krokmi a aj nefrológia je dnes inde ako bola pred pár desaťročiami. ,,Máme novú život zachraňujúcu biologickú liečbu na raritné ochorenia, čo sme v minulosti nemali. Zlepšila sa nielen samotná liečba chronického zlyhávania obličiek, ale výrazne sa zlepšila aj terapia všetkých sprievodných komplikácií, lebo dlhodobá urémia je ako „otrava krvi“ s devastujúcim účinkom na rastúci organizmus – hromadiace sa  toxíny v krvi a tkanivách  negatívne pôsobia  na kosti, cievy, srdce, mozog a iné orgány. Dnes  sprievodné uremické komplikácie dokážeme efektívnejšie korigovať  a dieťa dobre pripraviť na obličkovú transplantáciu,  čo výrazne zvyšuje jej úspech a dlhodobú kvalitu života dieťaťa.  Veľmi sa zlepšila  liečba torpídnej kostnej choroby,  ktorá patrí k najzávažnejším uremickým komplikáciám v detskom veku, mutilujúce kostné deformity skeletu sú už zriedkavé, zaviedol sa rastový hormón a tak deti so zlyhaním obličiek môžu dosiahnuť telesnú výšku ako ich zdraví rovesníci.  Aj diagnostika a liečba imunitných ochorení obličiek sa dramaticky posunula. Na každú histologickú klinickú jednotku indikujeme cielenú imunosupresívnu liečbu. Samozrejmosťou je individuálny personalizovaný prístup k pacientovi, ktorý je možný vďaka odborníkom z genetického laboratória NÚDCH, ktorí ako prví na Slovensku zaviedli do praxe molekulárnu diagnostiku nefrotického syndrómu.  Ak sa zistí genetická príčina ochorenia, vieme pacienta lepšie stratifikovať a odhadnúť aj mieru rizika po transplantácii. Dávno sú preč časy, keď sme pacientovi súrne zháňali lieky v zahraničí,  lietadlo ich priviezlo v hodine dvanástej pre choré dieťa.“ Vďaka tomuto nesmiernemu posunu  dnes majú deti s vážnymi ochoreniami obličiek lepšie vyhliadky na kvalitnejší život a oveľa neskôr nastupujú na dialýzu.

Treba na ne myslieť!

Včasná diagnostika je vždy  veľký úspech nielen pre lekára, ale predovšetkým pre pacienta. Pri vzácnych ochoreniach to platí viacnásobne. Vysoká profesionalita a prístup k pacientovi, pre ktorého pani profesorka urobí vždy maximum, jej priniesol opakované prvenstvá v diagnostike vzácnych ochorení. A na otázku, ako sa jej to darí, skromne povedala: ,,Treba na ne myslieť.“ Tak to bolo aj pri pacientoch s atypickým hemolyticko-uremickým syndrómom. U prvého pacienta v rámci Česko-Slovenska  úspešne použili najnovšiu život zachraňujúcu liečbu.  Dnes máme na Slovensku osem detí s týmto vzácnym ochorením. Rovnako prvá pacientka na Slovensku, ktorej sa u nás diagnostikovalo zriedkavé dedičné metabolické ochorenie – idiopatická nefropatická cystinóza, je najmladšia pacientka napríklad aj v porovnaní so susednou Českou republikou, u ktorej  sa diagnostikovalo ochorenie v takom nízkom veku –  mala len necelý rok.  ,,Pri opakovanej hospitalizácii s nešpecifickými príznakmi, aké mala naša pacientka, sme v rámci širokej diferenciálnej diagnostiky museli myslieť aj na raritné ochorenie – idiopatickú nefropatickú cystinózu. Vzorky krvi sme poslali do referenčného expertného centra pre nefropatickú cystinózu a netrpezlivo čakali na výsledky. Naše podozrenie sa potvrdilo a maličkej pacientke sme mohli nasadiť  špecifickú liečbu.“  Dnes má pani doktorka v starostlivosti už tri deti s týmto raritným ochorením, ktoré sa vďaka jej úsiliu začali liečiť veľmi skoro. Prístup k liečbe pacientky s týmto raritným ochorením bol ocenený prestížnou cenou TOP inovácie v zdravotníctve 2017. A nebolo to prvé ocenenie v  TOP inováciách v zdravotníctve, roku 2016 získala cenu za úspešný a jedinečný projekt v pediatrii na Slovensku – iniciovanie a založenie skupiny pre detskú osteológiu – Osteoped. Zloženú zo všetkých odborníkov, ktorí sa v rámci svojej špecializácie zaoberajú poruchou metabolizmu kostí a kostnými ochoreniami. ,,Je celá skupina metabolických ochorení, ktoré môžu viesť  k poškodeniu kostí už od narodenia a predškolského veku. Ohrozené sú tiež deti so skoliózou a poruchami výživy. Osteoporóza v detskom veku vzniká najčastejšie pri dlhodobom užívaní kortikoidov, ktoré sú efektívne pri mnohých zápalových a imunitných ochoreniach, ale musíme pravidelne monitorovať aj ich nepriaznivý vplyv na metabolizmus kostí.  A tiež v bežnej populácii sledujeme nedostatok vápnika   a vitamínu D pri súčasnom nedostatku pohybových aktivít.“  Vznik Osteopedu vyústil do  vytvorenia Centra pre detskú osteológiu – jediné komplexne vybavené osteologické pracovisko pre deti na Slovensku. Od svojho vzniku v ňom sledujú a liečia mnohých detských pacientov  a monitorujú ich  z hľadiska kostného zdravia.

Hypertenziologická ambulancia

Na rovnakom princípe funguje aj  ďalší, opäť jedinečný a veľmi úspešný projekt pani profesorky  aj jej kolegov – hypertenziologická ambulancia. Cielene vyhľadávajú a sledujú deti s vyšším rizikom hypertenzie. Len za jeden rok od zriadenia novej ambulancie vyšetrili a sledujú sto detí s vysokým krvným tlakom. Z nich sa u troch detí manifestoval vysoký krvný tlak už v dojčenskom veku. ,,Na našej klinike sa dlhodobo klinicky aj vedecky zaoberáme problematikou artériovej hypertenzie a sledujeme rizikové skupiny detí z celého Slovenska. V špecializovanej hypertenziologickej ambulancii zabezpečujeme v plnom rozsahu paletu moderných a neinvazívnych vyšetrení cievneho systému. Početné klinické pozorovania jednoznačne preukázali, že hypertenzia u detí a mladistvých významne prispieva k predčasnej ateroskleróze a vývoju kardiovaskulárneho ochorenia v rannej dospelosti.“ Dlhodobé sledovanie dynamiky vývoja kardiovaskulárneho zdravia  v rizikových skupinách detí je veľkým prínosom a môže zásadne znížiť výskyt viacerých súčasne prebiehajúcich ochorení a zlepšiť kvalitu života pediatrickej populácie. Vysokým krvným tlakom sú ohrozené všetky vekové skupiny detí.

Dvere máme otvorené

Medicína je tímová práca a jednotlivec sám  úspech nedosiahne. Profesorka Ľudmila Podracká vie, že toto všetko by nebolo možné bez tímu kolegov Detskej kliniky a rovnako veľkého kolektívu špičkových špecialistov, ktorí pokrývajú celé pole pediatrie a  pracovníkov celého NÚDCH. ,,Čo je pre moju prácu najdôležitejšie, že máme všetko dostupné pod jednou strechou. Človek môže byť veľmi dobrý odborník, ale ak nemá odborné zázemie u kolegov a podporu vynikajúcich špecialistov vrátane perfektne fungujúcich pracovísk, ktorých dôležitosť si  verejnosť niekedy ani neuvedomuje, sám úspech nedosiahne. Ak ideme v diagnostike do hĺbky, potrebujeme názor špecialistov. Ďakujem všetkým kolegom  za spoluprácu a tiež vedeniu NÚDCH. A rovnako aj v pracovni pani profesorky  sú dvere otvorené pre všetkých kolegov na klinike aj budúcich lekárov. Pre mladých medikov v spolupráci s LF UK v Bratislave pomáhala vybudovať centrum Medicínskych simulácií DK LF UK a NÚDCH a následne rozšíriť možnosti praktickej výučby zriadením novej učebne klinických zručností. ,,Učiteľ má významnú úlohu pri formovaní žiaka alebo neskôr mladých kolegov.  A tak ako som ja mala šťastie na dobrých učiteľov a možnosť učiť sa v zahraničí, chcem, aby aj moji mladí kolegovia mali rovnaké príležitosti  absolvovať študijné pobyty v zahraničí a získavať skúsenosti na popredných pediatrických  pracoviskách. Viacerí moji žiaci pracujú na prestížnych klinikách vo Viedni, Prahe, Lunde, Bristole a iných, kde sa uplatnili ako konzultanti.“

 Najlepšie miesto na Slovensku  

Prácu v NÚDCH si veľmi váži a ako sama hovorí, je to najlepšie miesto na Slovensku. Keď dostala ponuku pracovať v Bratislave, dlho nad ňou nerozmýšľala, hoci jej rodinný život zmenila naruby. Ale ak človek chce, rodina si k sebe cestu nájde. A to, čo zo začiatku vyzeralo náročne, sa  postupne ustálilo a našlo si svoje pravidlá.  Rodina sa napriek tomu, že žijú od seba  stovky kilometrov, vidí primerane často a keď sa nemôžu vidieť, využívajú komunikačné technológie, aby vedeli jeden o druhom a mohli sa porozprávať. Popri náročnej práci a rodine  jej veľa voľného času nezostáva. Ak si potrebuje oddýchnuť, často siahne po knihe, ale opäť odbornej. ,,Najlepšie relaxujem pri športe. Vždy som mala rada pohyb, aktívne som hrávala tenis na strednej aj vysokej škole. A tiež cestovanie, lebo to ma posúvalo aj profesijne. Človek sa inšpiruje a hodnotí veci z nadhľadu. V osobnom aj profesijnom živote.“  

 

 

 

 

Viac článkov z kategórie