Horúčka mobilizuje imunitný systém

V Bratislave, 12. apríla 2019 – Zvýšená telesná teplota a horúčka dokážu rodičov, zvlášť malých detí, poriadne vystrašiť. Vedia o tom svoje aj lekári Oddelenia urgentného príjmu (OUP) Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH). Prečo vzniká horúčka a kedy treba ísť s dieťaťom k lekárovi?

,,Horúčka je výsledným prejavom celkovej reakcie organizmu na pôsobenie najrôznejších látok, ktoré súhrnne označujeme ako pyrogény. Najčastejšími vonkajšími pyrogénmi sú rôzne patogény, ale tiež aj malígne nádorové bunky, imunokomplexy, prípadne iné imunopatologické procesy, ktoré aktivujú zložitý mechanizmus reakcií spôsobujúcich v konečnom dôsledku horúčku,“ hovorí MUDr., Mgr. Eva Dická, lekárka Detskej kliniky (DK) LF UK a NÚDCH a ďalej hovorí: ,,Horúčka nám signalizuje, že dieťa nie v poriadku. Môže ísť o začínajúce ochorenie, ale aj o obyčajné prehriatie organizmu v horúčavách. Dáva nám informácie o celkovom stave organizmu. Priemerná teplota sa pohybuje v rozmedzí od 35,5º C do 37º C, pričom nad 37º C už hovoríme o zvýšenej teplote a o horúčke nad 38º C.“

Horúčka

patrí k celkovým príznakom infekčných chorôb, pri ktorých patogén priamo poškodzuje tkanivo organizmu. ,,To znamená , že skoro pri všetkých vírusových a približne pri 97 percentách bakteriálnych nákaz je horúčka najčastejším prejavom a zároveň citlivým ukazovateľom aktivity infekcie a má diagnostický a prognostický význam,“ doplnila Eva Dická.

Vo neplatí, čím je ochorenie závažnejšie, tým je horúčka vyššia. ,,Horúčka môže pri akútnej ťažkej infekcii chýbať, alebo naopak sa môže vyvinúť hypotermia. U novorodencov najmä na začiatku ochorenia sú nejednoznačné príznaky, dieťa je spavé, odmieta piť, skôr má nižšiu telesnú teplotu, nevie si udržať termoreguláciu, môže byť dokonca podchladené, preto treba opakovane premerať teplotu, lebo neskôr dochádza k jej výraznému vzostupu. Treba myslieť na to, že u novorodenca aj zvýšená teplota môže byť prejavom vážnejšieho ochorenia.“ vysvetľuje doktorka Eva Dická. U dojčiat často dochádza pri bakteriálnych aj vírusových ochoreniach k náhlemu prudkému vzostupu teploty.

Telesná teplota je výsledkom tvorby tepla a je daná stavom metabolizmu a tepelných strát, ktoré sú ovplyvnené prietokom krvi kožou a potením. Riadiacimi centrami sú termoregulačné centrum a sympatické centrá v hypotalame.

Náhly vzostup teploty býva sprevádzaný zimnicou a triaškou. Pri pozvoľnom vzostupe môže tento pocit chýbať. Ak sa chceme presvedčiť o skutočnom stave telesnej teploty, musíme ju merať opakovane a to v intervaloch najdlhších 3 hodiny. Teplota nameraná v konečníku je o pol stupňa vyššia ako teplota meraná pod pazuchou.

Antipyretiká podávame pri teplote nad 38º C, k fyzikálnemu ochladzovaniu tela pristupujeme pri teplote nad 39º C. Paracetamol je základné antipyretikum a liek prvej voľby pri zrážaní teploty. Pravidelné striedanie paracetamolu s ibuprofenom sa neodporúča pre riziko nežiaducich účinkov a zvýšené riziko poliekového poškodenia obličiek. Potrebné je zvýšiť hydratáciu a pri navýšení dávky paracetamolu sa riadiť podľa príbalového letáka.

Ďalším mýtusom u rodičov býva, že keď dieťa dostane antibiotiká, prestanú dávať lieky na zrážanie teploty, prípadne fyzikálne ochladzovanie, lebo si myslia, že to nie je potrebné a antibiotikom sa dosiahne pokles teploty. Treba si uvedomiť, že každé antibiotikum potrebuje minimálne 48 hodín, kým začne účinkovať a teda nie je liekom na zrážanie teploty. Antibiotiká sú lieky proti baktériám a nie na zrážanie teploty.

Horúčka je nešpecifickým príznakom ochorenia a jej priebeh, adekvátna alebo neakdekvátna odpoveď na antipyretikum, opakujúce sa horúčnaté intervaly s obdobím bez horúčky sú základom pre ďalšiu diagnostiku možného či už infekčného, systémového alebo iného ochorenia dieťaťa. Pri dlhodobých a recidivujúcich horúčnatých stavoch je dôležitý záznam rodičov o priebehu horúčky počas dňa i noci, pridružených klinických príznakoch, prípadne fotodokumentácia rôznych vyrážok či výsevov na koži dieťaťa objavujúcich sa v spojení s horúčkou. Záznam o priebehu horúčky je užitočným vodítkom k presnejšej diferenciálnej diagnostike a skorému určeniu ochorenia.