V Bratislave 17. mája 2023 – Výskyt hypertenzie medzi deťmi a dospievajúcimi sa v poslednom období zvyšuje a vysoký krvný tlak nie je zriedkavý ani v nižších vekových skupinách. Podľa epidemiologických prieskumov 3 až 5% pediatrickej populácie má hypertenziu. Preto lekári Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) prišli s novým projektom – cielene sledujú deti s vyšším rizikom vzniku hypertenzie. Za posledný rok vyšetrili a liečia viac ako sto detí. Dve deti s klinicky manifestnou hypertenziou sú v dojčenskom veku.
,,V zahraničí lekári sledujú deti v hypertenziologických ambulanciách a som veľmi rád, že aj v našej nemocnici sa nám podarilo vytvoriť vynikajúce podmienky pre sledovanie, diagnostiku a liečbu týchto deti, lebo vysokým krvným tlakom sú ohrozené všetky vekové skupiny vrátane novorodencov a dojčiat. Pod jednou strechou im vieme zabezpečiť všetkých odborníkov, ktorí sa podieľajú na diferenciálnej diagnostike a v špecializovanej ambulancii ponúknuť najnovšie komplexné možnosti sledovania subklinických zmien veľmi citlivými a neinvazívnymi metódami, ktoré sú spoľahlivé, rýchle a bezbolestné,“ povedal MUDr. Peter Bartoň riaditeľ NÚDCH.
„Na Detskej klinike (DK) NÚDCH sa dlhodobo klinicky aj vedecky zaoberáme problematikou artériovej hypertenzie a sledujeme rizikové skupiny detí z celého územia Slovenska. Preto sme po vzore krajín s vyspelým zdravotníctvom zriadili v NÚDCH špecializovanú hypertenziologickú ambulanciu, ktorá v celom rozsahu zabezpečuje širokú paletu dostupných moderných a neinvazívnych vyšetrení cievneho systému. Početné klinické pozorovania jednoznačne preukázali, že hypertenzia u detí a mladistvých významne prispieva k predčasnej ateroskleróze a vývoju kardiovaskulárneho ochorenia už v rannej dospelosti. Ak vysoký krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný, môže poškodiť cievy, srdce a obličky už v detskom veku. Aj preto sa v našej ambulancii špecializujeme nielen na komplexnú diagnostiku vysokého krvného tlaku a následnú liečbu, ale naším cieľom je pôsobiť aj preventívne a podchytiť včasné zmeny poškodenia ciev a orgánov. Využívame k tomu modernú neinvazívnu diagnostiku so zameraním na subklinické funkčné zmeny vaskulárneho poškodenia, ktoré sa klinicky ešte nemanifestujú. Súčasťou komplexnej diagnostiky je ultrazvukové meranie hrúbky intimy médie karotickej artérie, meranie rýchlosti priebehu pulzovej vlny najmodernejším prístrojom so zabudovaným pediatrickým softwarom. Pri treťom vyšetrení meriame v koži tzv. produkty pokročilej glykácie, ktoré sa hromadia u pacientov s rôznymi formami postihnutia kardiovaskulárneho systému, u diabetikov a detí s chronickým zlyhaním obličiek. Všetky tieto metódy sú moderné, neinvazívne, bezbolestné a nevyžadujú špeciálnu prípravu pacienta,“ ocenila nový prístup k deťom ohrozeným hypertenziou prof. MUDr. Ľudmila Podracká, CSc., prednostka Detskej kliniky (DK) LF UK a NÚDCH.
Význam hypertenziologickej ambulancie
Veľkým prínosom špecializovaného pracoviska je dlhodobé sledovanie dynamiky vývoja kardiovaskulárneho zdravia v rizikových skupinách detí, čo môže zásadným spôsobom prispieť k zníženiu komorbidít (súčasný výskyt viacerých ochorení) a zlepšeniu kvality života pediatrickej populácie. ,,V minulosti deti boli sledované rôznymi odborníkmi a každý vyšetroval dieťa z pohľadu svojej „orgánovej“ špecializácie, čím sa mohlo stať, že dieťa s hypertenziou nebolo vyšetrené komplexne. Napríklad, vylúčila sa endokrinologická alebo kardiologická príčina hypertenzie a obličky nemuseli mať vyšetrené. Pričom práve obličky sú cieľovým orgánom hypertenzie,“ hovorí Ľ. Podracká.
Príčiny hypertenzie u detí sú iné ako v dospelom veku, najčastejšie sú sekundárne, ktoré vznikajú v dôsledku nejakého ochorenia, ktorým dieťa trpí. A čím je dieťa mladšie, tým je väčšia pravdepodobnosť sekundárnej príčiny. Najčastejšie za vysokým krvným tlakom v detskom veku sú ochorenia obličiek. ,,Obličky sú cieľovým orgánom hypertenzie a ochorenie obličiek môže vyvolávať hypertenziu, ale na druhej strane, ak majú pacienti primárnu hypertenziu, ktorá nie je sledovaná alebo krvný tlak liečbou nie je dostatočne kontrolovaný, aj primárna hypertenzia poškodzuje obličky. Tiež srdce, cievy a oči. Preto sa na diferenciálnej diagnostike podieľajú viacerí špecialisti“ hovorí profesorka Ľudmila Podracká. Ďalšou častou príčinou hypertenzie je obezita. ,,Obézne deti majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku hypertenzie, postihuje skoro 50 % z nich. Deti s nadváhou konzumujú aj nadbytok soli a majú sprievodné poruchy metabolizmu, ktoré podmieňujú vysoký krvný tlak a vaskulárne poškodenie. Vyššie riziko vysokého krvného tlaku majú aj predčasne narodené deti, deti s opakovanými zápalmi obličiek a močových ciest a tiež deti s výskytom vysokého krvného tlaku v rodine“ doplnila MUDr. Katarína Prochotská, PhD., lekárka DK LFUK a NÚDCH a ďalej pokračuje: ,,Deti väčšinou nemajú žiadne ťažkosti, ktoré by na vysoký krvný tlak upozornili. U každého obézneho pacienta musíme myslieť na hypertenziu a realizovať základné diagnostické vyšetrenia. Ďalší manažment patrí do rúk odborníka a má zahŕňať 24-hodinové monitorovanie krvného tlaku. Nový prístroj, ktorý sme zaradili do nášho repertoára vyšetrení je schopný odhaliť už v počiatočné štádiá patologických cievnych procesov, ktoré v dospelom veku zapríčiňujú srdcový infarkt a mozgovú príhodu. Meranie je nepriame, bez potreby vpichu ihlou a realizuje sa pomocou ultrazvuku. Vyšetrenie trvá približne 15 minút, počas ktorých sa sníma pulz manžetou na stehennej cieve a ultrazvukovým perom na krku. Zariadenie meria takzvanú „rýchlosť pulzovej vlny“, ktorou srdce vyvrhne krv do cievneho riečiska. Nameraná rýchlosť nás informuje o pružnosti ciev. Zníženie pružnosti – zhoršená kvalita ciev signalizuje zvýšené riziko kardio-vaskulárnych ochorení. Tieto zmeny sú známe najmä u ľudí vo vyššom veku, ale aj u detí môžu byť prítomné následkom obezity, hypertenzie, dysipidémie či cukrovky.“
Liečba hypertenzie u detí
sa odvíja od stupňa hypertenzie a vyvolávajúcej príčiny. Lekári upozorňujú aj na vysoký príjem soli v strave, nedostatok pohybu a hrozivý nárast obezity v detskej populácií. Vzťah krvného tlaku a soli je veľmi blízky. Všetky známe genetické formy hypertenzie majú poruchu sodíkových kanálov regulujúcich vylučovanie sodíka obličkami. Vo všeobecnosti platí, čím vyšší príjem soli, tým vyšší krvný tlak. Slovensko patrí ku krajinám, kde v strave niekoľkonásobne prekračujeme odporúčané množstvo soli podľa WHO. Lekári v tejto súvislosti hovoria aj o metabolickom „programovaní“ organizmu na sodík, lebo vysoký krvný tlak sa môže rozvíjať hneď po narodení dieťaťa. Hypertenzia má vzťah k príjmom soli už od novorodeneckého veku a tento fakt vieme ovplyvniť. V materskom mlieku je optimálne množstvo soli. Súčasťou antihypertenzívnej liečby sú aj režimové opatrenia – znížený príjem soli v strave, strava s vysokým obsahom vlákniny a dostatok fyzického pohybu. ,,Režimové opatrenia platia aj u pacientov, ktorí užívajú farmakologickú liečbu. V praxi sa často stretávame s mylnou predstavou, že stačí užívať lieky a režimové opatrenia nie sú potrebné,“ hovorí Ľ. Podracka a ďalej dopĺňa: ,,Ak vyšetrenia potvrdia, že dieťa už má napríklad známky hypertrofie srdca, zmeny na očnom pozadí alebo zvýšený mikroalbumín v moči, čo sú markery orgánového postihnutia vysokým krvným tlakom, indikujeme intenzívnejšiu liečbu a prísnejšiu hranicu optimálneho krvného tlaku.“
Čo môže urobiť rodič, aby sa prípadná hypertenzia odhalila včas? ,,Ak sa hypertenzia v rodine vyskytuje častejšie, odporúčame merať tlak aj deťom. Dnes už má veľa rodín tlakomery doma a nemal by to byť problém hlavne u starších detí. U malých detí sa v domácich podmienkach tlak meria ťažko. Ak má dieťa vyšší krvný tlak, musí to overiť pediater. Meranie krvného tlaku by malo byť aj súčasťou preventívnych prehliadok v ambulancii primárneho pediatra. Dosiahnutie optimálnej telesnej hmotnosti vďaka pravidelnej pohybovej aktivite a strave so zníženým príjmom soli, dostatkom čerstvej zeleniny a ovocia , konzumácia mliečnych výrobkov s nízkym obsahom tukov (Dietary Approach to Stop Hypertension) dokáže častokrát znížiť krvný tlak bez potreby dlhodobého užívania liekov. Netreba zabúdať, že negatívny vplyv môže mať aj nadmerný príjem kofeínu, kolových či energetických nápojov,“ hovorí K. Prochotská
