V Bratislave 20. 1. 2023 – Nemocnica je živý organizmus, kde sa nachádzajú iné mikroorganizmy ako vo vonkajšom prostredí. Častokrát silnejšie a závažnejšie. Preto hygienicko-epidemiologický režim v detskej nemocnici musí byť správne nastavený. Za jeden z indikátorov kvality sa považuje podiel infekcií spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Prečo je to tak a prečo je epidemiológia ako šach, hovorí Mgr. Michal Adamišin, PhD., verejný zdravotník – hygienik Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH).
Prečo si sa rozhodol stať sa verejným zdravotníkom – hygienikom?
Chcel som sa stať lekárom, ale toto želanie sa nepodarilo doviezť do víťazného konca. Po strednej škole som ostal rok doma. V tomto období som sa stretol so spolužiakom, ktorý študoval verejné zdravotníctvo. Po rozhovore s ním som si uvedomil, že verejné zdravotníctvo je tiež zaujímavý odbor. Tak som sa prihlásil a na rozdiel od medicíny, ma na štúdium prijali. Dôležitosť tohto odboru narastá, čo v súčasnosti potvrdila aj pandémia ochorenia COVID-19, kedy nielen verejní zdravotníci, hygienici a epidemiológovia mali plné ruky práce. Svoju prácu mám naozaj rád a som z nej nadšený.
Čím ťa tento odbor očaril?
Úprimne, počas štúdia som ešte úplne nevedel, ako bude moja práca vyzerať a kde budem pracovať. Nakoniec som nastúpil do nemocnice a až v nemocničnom prostredí som objavil čaro z práce, že je to z každého rožka troška a predovšetkým o epidemiológii. Tiež je to aj o zdraví pri práci a zdraví zdravotníckeho personálu, o hygiene detí a mládeže, hygiene životného prostredia a všetkých aspektoch v rámci nemocnice. Mojim snom bolo vždy skončiť v nemocnici ako zdravotnícky pracovník a to sa mi splnilo, z čoho sa veľmi teším.
Ako vyzerá tvoj deň v práci?
Pri tejto otázke si treba uvedomiť, že nemocnica alebo akékoľvek iné zdravotnícke zariadenie je živý organizmus. Sú tu lekári, sestry a ostatný zdravotný personál potrebný pre správny chod nemocnice, nezdravotnícky personál, pacienti, rodičia. Moja práca spočíva predovšetkým v zabezpečovaní dodržiavania správneho hygienicko-epidemiologického režimu v rámci zdravotníckeho zariadenia. To znamená dohliadať na všetky postupy v oblasti hygieny, aby boli nastavené tak, aby nevznikla žiadna nežiaduca udalosť. Predovšetkým nejaká infekcia spojená s poskytovaním zdravotnej starostlivosti – v minulosti známy pojem nemocničná alebo nozokomiálna nákaza. Ďalej zabrániť vzniku epidemických situácií, akými sú rôzne druhy gastroenteritíd, rotavírusových či adenovírusových infekcií, čiže zabezpečiť aby tieto mimoriadne situácie nenastali. A ak sa s nimi stretneme, musíme zabrániť ich ďalšiemu šíreniu. Toto je taký základný bod. Alfou a omegou všetkej práce zdravotníckych pracovníkov sú ruky a našou úlohou je zabezpečiť a dohliadať na správne používanie techník umývania a dezinfekcie rúk a rovnako na používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. V rámci správneho hygienicko-epidemiologického režimu na konkrétnych pracoviskách treba tiež prijať rôzne technické opatrenia, aby sme zabránili kríženiu epidemiologicky rizikových priestorov a pracovísk s inými priestormi pracoviskami. Treba tiež kontrolovať, či sa prijaté opatrenia aj dôsledne dodržiavajú. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že naším cieľom je snaha pomôcť a poradiť kolegom. Pandémia ochorenia COVID-19 poukázala, že verejní zdravotníci, prípadne iní profesionáli v oblasti prevencie infekcií spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, sú v nemocniciach nezastupiteľní. A je pre mňa zadosťučinením, keď sa na nás obracajú ostatní kolegovia, či už zdravotnícki alebo nezdravotnícki, radia sa s nami a problémy riešime spoločne.
Kam sa tento odbor posúva?
Posúva sa k zabezpečeniu zvyšovania kvality zdravotnej starostlivosti. Musím uznať, že nám stúpol počet hlásení nemocničných infekcií, čo ale nemá u ľudí evokovať, že nemocničná infekcia alebo infekcia spojená s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je indikátor nekvality. Práve naopak, je to indikátor kvality. Ak si pozrieme, aké percentá nemocničných infekcií hlásia severské krajiny Európy alebo iné vyspelé krajiny sveta, je to v rozmedzí 5 až 10%. Hygienici, verejní zdravotníci či nemocniční epidemiológovia robia všetko preto, aby tieto nákazy nevznikali, ale nie vždy sa im dá predísť. Nie všetky sú totiž preventabilné (nedá sa zabrániť ich vzniku nejakou formou prevencie). Napríklad nákazy endogénneho pôvodu, ktoré má pacient v sebe, často nevieme ovplyvniť. Každý pacient má svoje vlastné mikroorganizmy, ktoré infekciu môžu spôsobiť. Čo vieme ovplyvniť, je napríklad dodržiavanie správnej hygieny rúk pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zvyšovanie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti je náš najväčší cieľ.
Ako sa prejavuje vedecký pokrok v práci verejných zdravotníkov?
Tak ako všetci zdravotnícki pracovníci, aj my sa musíme kontinuálne vzdelávať či už na domácich alebo medzinárodných fórach. V rámci Slovenskej lekárskej spoločnosti, ktorá združuje aj Slovenskú epidemiologickú a vakcinologickú spoločnosť, vznikla v rámci nej tiež Sekcia nemocničnej epidemiológie a hygieny. Vďaka nej môžeme a chceme realizovať a vytvárať rozličné štandardné operačné postupy na základe hygienických štandardov v rámci svetových poznatkov. Ak hovoríme o medicíne založenej na dôkazoch, hovoríme aj o verejnom zdravotníctve založenom na vedeckých dôkazoch. Sú to poznatky z časopisov, prípadne štúdii v rámci nemocníc a iných zdravotníckych zariadení z celého sveta, ktoré vieme pretransformovať aj do našich nemocníc. Rovnako aj u nás v nemocnici vytvárame vlastné štúdie a sledovania. Hľadáme všetky možnosti zlepšenia hygienicko-epidemiologického režimu v nemocnici nielen vďaka poznatkom zo svetových vedeckých inštitúcii, ale aj našich vlastných s dôrazom na technický dlh našich zdravotníckych zariadení
Venuješ sa aj pedagogickej činnosti, akí sú mladí študenti na školách?
To je veľmi náročná otázka, ale musím uznať, že aj v súvislosti s ochorením COVID-19 sa verejné zdravotníctvo zvýšilo v povedomí ľudí. Verím, že v drvivej väčšine je to pozitívne zmýšľanie v zmysle, že hygienici a epidemiológovia sú potrební, lebo sa naozaj ukázalo, že ich potrebujeme. V minulosti to možno nebol taký atraktívny odbor, ale dnes sa to už povedať nedá. Oproti minulosti máme aj viac študentov a určite sa tento odbor zatraktívnil. Aj nemocnice si uvedomili, že pozícia nemocničného hygienika a epidemiológa je veľmi dôležitá a podstatná v zdravotníckom zariadení, čoho dôkazom je aj navýšenie počtu telefonátov v priebehu jednej hodiny od začiatku pandémie ochorenia COVID-19.
Máš nejaký odkaz pre študentov verejného zdravotníctva v odbore hygiena?
Odbory verejné zdravotníctvo a epidemiológia, či už pre verejných zdravotníkov alebo pre lekárov, lebo aj lekári môžu mať vlastný odbor epidemiológia a verejné zdravotníctvo, je atraktívny a pekný. Dá sa povedať, že predovšetkým pri epidemiológii a hygiene platí, že každá akcia vyvolá rovnako veľkú reakciu. Epidemiológia je ako šach, kde musíme poznať 5 aj 10 krokov dopredu, pretože keď urobíme jeden krok, vyvolá to množstvo ďalších krokov. Veľmi pekné na našej práci je, že musíme používať zdravý sedliacky rozum. Samozrejme, popri tom sa musíme riadiť všetkými legislatívnymi predpismi . Ak má niekto rád analytický postup, je táto práca pre neho ako stvorená. V zásade každá hygienická otázka v rámci dodržiavania hygienicko-epidemiologického režimu a bariérovej ošetrovacej techniky v rámci pracoviska, musí byť dôsledne vyriešená, pretože na tom stojí a padá ďalší krok a ďalšie zabezpečenie správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti u pacienta. Zvlášť dôležité je to pri detskom pacientovi, kde musia byť všetky procesy správne nastavené, lebo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pracujeme s obzvlášť vnímavými novorodencami až po takmer dospelých tínedžerov. A kým najmenšie deti nám nevedia povedať, čo im je, staršie deti majú v hlave neraz iné problémy, ale my musíme za každých okolností nastaviť a komunikovať všetky procesy správne. Napríklad zákaz návštev je veľmi dôležité opatrenie z hygienického hľadiska, aby sa nejaké ochorenie nerozširovalo, preto je často implementované ako prvé a základné opatrenie pri zabránení šírenia infekčných ochorení
Na záver by som chcel dodať, že každé zdravotnícke zariadenie je svojím spôsobom živý organizmus, v ktorom sa nachádza množstvo mikroorganizmov – baktérií, vírusov, ktoré sú iné ako tie, ktoré sa nachádzajú bežne vo vonkajšom prostredí. Často ide o závažnejšie mikroorganizmy. Preto sú hygiena a nastavenie správneho hygienicko-epidemiologického režimu v rámci nemocnice také dôležité. Nemocnica je úplne iný priestor ako všetky ostatné – napríklad obchodné centrá, priemyselné parky alebo iné zariadenia. Pre mikroorganizmy predstavuje nemocničné prostredie hody. Sú tu imunokompromitovaní pacienti v detskom veku, deti so svoju základnou diagnózu, oslabenou imunitou, ranami, po úrazoch a inými problémami a musíme ich pred patogénmi chrániť o to viac, pretože v dospelosti môžu práve tieto mikroorganizmy predstavovať pre ich život problém.
