V Bratislave 29. mája 2023– Na pracovisku klinickej antropometrie Národného ústavu detských chorôb požívajú pri vyšetreniach novú metódu – tzv. antropometrické skenovanie, z ktorého sa následne vytvorí 3 D model. Nová metóda pomôže predovšetkým pacientom s vrodenou deformitou hrudníka – tzv. pectus excavatum a pectus carinatum. Veľkou výhodou je, že lekári vedia lepšie manažovať liečbu pacienta a plánovať čas operácie dieťaťa. ,,Je to jediné antropometrické pracovisko na Slovensku pre detských pacientov,“ hovorí RNDr. Eva Štefánková, PhD., klinická antropologička NÚDCH.
V čom spočívajú výhody novej metódy?
Skenery používame predovšetkým pri pacientoch s deformitami hrudnej steny. Vieme nimi presne nasnímať povrch tela a následne vytvoriť 3D model celej hrudnej steny pacienta. Využívame ho aj pri pacientoch s polohovými plagiocefáliami a kraniosynostózami. Ide o veľmi rýchlu, jednoduchú, presnú a neinvazívnu metódu, ktorou si zhotovíme 3D sken. Tento sken opracujeme, zmeriame požadované parametre a podrobujeme ich ďalšej analýze. Výsledky tak môžeme porovnávať v predoperačnom a pooperačnom období a longitudinálne sledovať rastové zmeny na tele pacienta. Antropometrické skenovanie u pacientov s vrodenou deformitou hrudníka robíme od 7 rokov narozdiel od klasickej antropometrie, ktorú vykonávame od narodenia až po dospelosť. Do hrudníkovej ambulancie na vyšetrenia s touto deformitou v porovnaní s minulosťou začínajú častejšie chodiť mladší pacienti. Vieme tak u nich zaznamenávať rast a vývoj deformity. Je to zároveň výborná vizuálna pomôcka aj pre samotných pacientov a ich rodičov, pretože na modeli vidia hneď, ako vyzerá deformita. V porovnaní s číslami je to pre nich veľký rozdiel. Skenovanie je výhodnejšie ako klasická antropometria aj v tom, že k modelom sa vieme opätovne vracať a zmerať viacero parametrov, napríklad aj uhly. Vďaka longitudinálnemu skenovaniu môžeme porovnať viacero skenov a vizualizovať zmeny na hrudnej kosti u pacienta. Poskytujeme tak lekárom kvalitný výstup, vďaka ktorému vedia plánovať často veľmi náročné operácie. Je to medziodborová spolupráca, vďaka ktorej môžeme ďalej skúmať a vyhodnocovať štatisticky významné parametre a zlepšovať kvalitu liečby detského pacienta.
Pri kraniosynostózach a polohových plagiocefáliách sme ešte opatrní, nakoľko skener využívame od novembra 2022 a naberáme skúsenosti v tejto oblasti. Pacient musí mať na hlavičke špeciálnu čiapočku, aby bola zakrytá vlasatá časť, pretože ochlpenie a vlasy nevie skener dobre zachytiť. Takýto sken vie zhodnotiť asymetriu hlavy, predĺženie alebo skrátenie hlavy. Ak je podozrenie pre zrastené švy detský neurochirurg zváži aj CT vyšetrenie. Pri hrudných skenoch vieme nahradiť RTG vyšetrenie, čo znižuje záťaž zo žiarenia, keďže skenery nemajú žiadne zdraviu škodlivé žiarenie. Vďaka medziodborovej spolupráci – kardiologické a spirometrické vyšetrenia, má tak pacient spolu s návštevou v hrudnej ambulancii kompletné vyšetrenie.
Pri takomto dlhodobom sledovaní je predpoklad, že sa dá predísť ťažkým a zložitým deformitám.
Určite áno, čoraz častejšie nás navštevujú mladšie deti aj s polohovými deformitami hlavičiek alebo možnou kraniosynostózou. Sledovaním rastu, jeho zmenami – akceleráciou a deceleráciou a indexami hodnotiacimi tvar hlavy vieme detského pacienta následne odoslať na vyšetrenie do Neurocentra, prípadne odporučiť liečbu remodelačnou ortézou. Pre detského chirurga má práve antropometria (jedna z diagnostických metód) prínos v tom, že vie vďaka záznamu rastu rozhodovať o ďalšom postupe chirurgickej liečby.
Ako prebieha samotné skenovanie?
Pacient s deformitou hrudnej steny sa vyzlečie do pol pása hore, postaví sa na rotanu s rukami v bok a pomaly ho točíme okolo vlastnej osi. Skener držíme v ruke a snímame povrch celého hrudníka a chrbtice daného pacienta. Sken následne spracujeme a na 3 D obrázku môžeme sledovať prípadné patológie. Meriame na ňom obvod hrudníka, hĺbku – vpáčenie hrudníka, transverzálny – priečny priemer a z týchto údajov vieme vypočítať tzv. torakálny index. Samozrejme meriame viacero antropometrických parametrov a uhlov. Chirurgom v hrudníkovej ambulancii tak poskytujeme informácie o rozmeroch na deformovanom hrudníku a jeho zmenách v porovnaní s dostupnou normou fyziologickej populácie. Zároveň chirurga informujeme o finálnej telesnej výške pacienta, tá je dôležitá pri plánovaní chirurgického zákroku. Poskytujeme mu tak informáciu o zlepšení alebo zhoršení deformity, prípadne o stacionárnom náleze. Veľmi dôležité je sledovanie aj pri nosení externej pomôcky. V pooperačnom období taktiež využívame skener na sledovanie rastových zmien hrudnej kosti.
Používate skeny aj pri iných diagnózach?
Veľmi podobným spôsobom robíme skeny u pacientov s plagiocefáliami – polohovými deformitami hlavičky a kraniosynostózami. Snímanie je náročnejšie, nakoľko ide o veľmi malých pacientov, a je žiaduce zamedziť pohybu hlavou. Pri kraniosynostózach sme ešte opatrní, hlavičku snímame skenerom, ale nemáme ešte dostačujúce dáta nato, aby sme mohli povedať, že vieme skenerom plnohodnotne nahradiť CT vyšetrenie. Čoraz častejšie nás navštevujú mladšie deti aj s polohovými deformitami hlavičiek. Tým, že prídu zavčasu (do 6.mesiacov života), vieme ich s potvrdenou strednou alebo ťažkou deformitou poslať na liečbu remodelačnou ortézou, ak už samotné polohovanie rodičmi nepomáha a v záznamoch z meraní sa patológia v danom rozmere zhoršuje. Na našom pracovisku im urobíme vstupnú antropometriu a zistíme, ako výrazne sa odchyľujú od fyziologickej populácie, a aký majú tvar hlavičky. Kraniálnym indexom zhodnotíme tvar a zistíme, či je predĺžená alebo široká. Indexom asymetrie zhodnotíme asymetriu zležania. Pri výrazných odchýlkach posielame deti na konzultáciu k neurochirurgom alebo neurológom.
Vráťme sa ešte ku klasickej antropometrii, s ktorou máte dlhoročné skúsenosti na našom pracovisku. Prečo je pre pacientov dôležitá?
Klinická antropometria je dôležitou súčasťou auxológie. Ide o systém meraní, ktoré sa opierajú o presne definované body na tele človeka, na základe ktorých meriame jednotlivé parametre ľudského tela a porovnávame ich s dostupnou normou fyziologickej populácie v danom veku a pohlaví. Z meraných parametrov následne počítame indexy, ktoré hodnotia proporcionalitu a stavbu tela pacienta. Veľmi dôležité sú pravidelné intervaly antropometrických vyšetrení, aby sme vedeli rast sledovať longitudinálne a tak zaznamenávať jeho zmeny. Antropometria má využitie aj pri diferenciálnej diagnostike, kde sa dajú potvrdiť alebo vyvrátiť požadované znaky na ľudskom tele.
Antropologické vyšetrenie pozostáva zo šírkových, obvodových, výškových alebo dĺžkových rozmerov. Na základe týchto odborných parametrov hodnotíme, ako vyzerá daný pacient. To znamená, že zistíme smerodajné odchýlky, ktoré zhodnotia stav tela pacienta. Opierame sa o Gaussove rozdelenie.
Ako prebieha samotné meranie pri klasickej antropometrii?
Používame pri nej antropometer, pelvimeter, kraniometer, pásové a dĺžkové meradlo, kaliper, skoliometer, váhu. Máme zostavené záznamy meraní pre jednotlivé diagnózy – rastové, metabolické, genetické poruchy, deformity hrudnej steny, cystické fibrózy, poruchy príjmu potravy, deformity krania (kraniosynostózy, polohové deformity). Tieto vyšetrenia robíme klasickou antropometriou. Pacienta zmeriame, vypočítame odchýlky od normy a napíšeme správu s celkovým zhodnotením pre odosielajúceho lekára. V správe je zhodnotená stavba tela a jeho proporcionalita. Pri genetických syndrómoch potvrdzujeme prítomnosť alebo neprítomnosť požadovaného rozmeru na tele pacienta.
Pacientov do 1 roka si voláme každé tri mesiace (pre celotelové merania) a každý mesiac (pri kraniofaciálnych meraniach) v priemere. Do 2 rokov je to už každého pol roka a po dovŕšení 3 rokov si pacientov voláme raz ročne. Samozrejme, je to veľakrát individuálne a na základe odchýlok od normy u daného pacienta zhodnotíme, kedy je vhodné ďalšie meranie. Timing je dôležitý, aby sme vedeli detského pacienta včas odoslať na ďalšie odborné pracoviská a doriešenie daného „ochorenia/deformity“.
V akom veku je už možné urobiť dieťaťu antropologické vyšetrenie?
Antropometriu robíme pacientom od narodenia do 18 rokov a 364 dní vrátane, ako aj u predčasne narodených detí. U predčasne narodených detí väčšinou potrebujeme celkové zhodnotenie zdravotného stavu – sledujeme telesnú dĺžku, hmotnosť a proporcionalitu, čo sa týka horného a dolného segmentu tela a kraniofaciálne parametre – obvod hlavy, dĺžku a šírku hlavy, šírku čela, šírku bázy krania a výšku tváre. Sledujeme u týchto detí ich rast a pravidelnými kontrolami vieme včas zachytiť disproporcie rastu.
V akom veku sa už dá určiť výška, akú dieťa dosiahne v dospelosti?
Aj pri narodení sa dá vypočítať finálna telesná výška na základe výšky rodičov, ale neradi používame túto metódu, lebo je dosť nepresná – s odchýlkou plus mínus 10 cm, čo je veľký rozdiel. Od 7 rokov máme normy, na základe ktorých vieme povedať, aké percento svojej výšky dieťa dosiahlo v danom čase pri vyšetrení u nás. Takže skôr pristupujeme k percentuálnej konečnej výške podľa normy.
Menia sa normy napríklad medzigeneračne?
Práve teraz by malo vyjsť viacero noriem, takže čakáme na ich vydanie. Štandardne používame normy fyziologickej populácie schválené MZSR.
Prečo ste si vybrali tento odbor?
Odmalička ma zaujímalo ľudské telo, veda a medicína. Študovala som biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK a následne som sa špecializovala na samotnú antropológiu. Štúdium kostí a ich analýza ma fascinovali. Vďaka klinickej antropológii sa mi spojila medicína a veda a nasledovalo moje ďalšie intenzívne štúdium a smerovanie. Mala som a mám šťastie na výborných učiteľov od základnej školy až doteraz, ktorí mi pomáhajú neustále sa zlepšovať a zdokonaľovať. Po skončení magisterského ročníka PriFUK hľadali v NÚDCH klinického antropológa, kde som nastúpila pracovať. Popri práci som začala študovať postgraduálne na LFUK v odbore detská chirurgia a tu sa začalo tvoriť pracovisko klinickej antropometrie NÚDCH. Pilotne sme začali robiť antropometriu u detí s kraniosynostózami a hydrocefalom. V záverečnej doktorandskej práci som sa venovala deťom s kraniosynostózami a hydrocefalom a definovali sme klinickú antropometriu a jej využitie v praxi v detskej chirurgii. Dopytom lekárov sa klinická antropometria začala rozrastať a po vzájomnej komunikácii s pediatrami a genetikmi sme zostavili antropometrické záznamy a začali sme vyšetrovať viacero pacientov. Dnes denne robíme antropometrické meranie zhruba 10 pacientom. Jedno meranie s analýzou trvá zhruba 40 minút.
Kde vidíte svoj odbor zhruba o desaťročie?
Pevne verím, že sa nám podarí rozvinúť 3D antropometriu, rozšíriť skenovanie pacientov a využijeme jej potenciál v plnej miere. A rovnako tu bude aj klasická antropometria, lebo má svoje výhody. Verím tiež, že budú mať priestor aj mladí kolegovia, ktorí prídu robiť túto prácu, lebo je veľmi zaujímavá. Je to spojenie vedy a medicíny. Veľakrát odhaľujeme rôzne skryté odchýlky – keď sa na daného pacienta pozrieme, musíme vedieť dať si do súvislosti mnohé veci a jeho rozmery, pozrieť sa napríklad aj na rodičov. Je to ako lekárska detektívka, každý pacient je iný a o to je to zaujímavejšie.
