V Bratislave 26. marca 2026 – Na Klinike detskej neurológie (KDN) LF UK a Národného ústavu detských chorôb je epilepsia jedna zo základných diagnóz v ambulantnej aj hospitalizačnej starostlivosti. Približne polovica z celkového počtu hospitalizácií sú pacienti s epilepsiou. Celkovo majú na KDN v starostlivosti viac ako 1200 detí. Epilepsia niekedy môže byť aj veľmi náročná a život ohrozujúca.
,,Každoročne Svetový deň epilepsie pomáha zvyšovať v spoločnosti povedomie a edukáciu o tomto ochorení. Je to veľmi dôležité, lebo viac informácií o epilepsii umožní mnohým pacientom pri dobrej liečbe naplno sa zaradiť do života a perspektívne môžu plnohodnotne fungovať. Pri nepochopení a nedostatku informácií o tomto ochorení sa prehlbujú bariéry, preto chceme na tento problém upozorniť. Na našom pracovisku neustále zlepšujeme diagnostiku, liečbu a celkovú starostlivosť o týchto pacientov a máme dobré výsledky v diagnostike a liečbe detí s epilepsiou. “ povedal MUDr. Peter Bartoň, MPH, riaditeľ NÚDCH.
,,Epilepsia je pre detský vek jedna z ťažiskových diagnóz na našej klinike. Je to časté ochorenie s rozličnou príčinou. V detskom veku má epilepsia svoju klasifikáciou, s čím sa už v dospelom veku nestretávame v takej rôznorodej forme. U detí sa môže spájať tiež s vývojom mozgu a vekom odoznie, je to benígna forma, ktorá sa u dospelých pacientov už nevyskytuje,“ hovorí doc., MUDr, Miriam Kolníková, PhD., prednostka KDN a ďalej vysvetľuje: ,,Môže byť vyvolaná aj genetickou predispozíciiou, ktorá ešte nie je presne objasnená, ale v istom veku vyvolá veľmi typickú záchvatové prejavy a neskôr úplne vymizne. Musíme ju ale sledovať a v niektorých prípadoch aj liečiť.“
Pre detskú neurológiu je epilepsia častá diagnóza a môže vzniknúť prakticky v každom veku, novorodencov nevynímajúc. Spôsobená môže byť v čase pôrodu ischémiou alebo zápalom, ktorý poškodí mozog a v súvislosti s tým prichádzajú záchvaty. Môže byť tiež spôsobená vrodenou vývojovou chybou štruktúry mozgu alebo príčina je genetická s narušením jedného génu, ktorý potom spôsobuje vznik záchvatov, alebo je súčasťou iného genetického, metabolického či neurodegeneratívneho ochorenia. Potvrdená diagnóza epilepsie vyžaduje dlhodobé sledovanie a primeranú proti záchvatovú liečbu, ktorá trvá v priaznivom vývoji zvyčajne dva – tri roky. Všeobecne po tejto dobe, ak nie sú prítomné epileptické záchvaty, je možné postupne liečbu vysadiť.
Nie všetky epilepsie majú priaznivý priebeh: ,,Takmer tretina epilepsií u detí i dospelých je farmakorezistentná – nereagujú dostatočne na liečbu a vtedy je potrebné sa znova zamyslieť nad presnou príčinou, prečo liečba nie je účinná. Príčina môže byť rôzna: štrukturálna lézia mozgu, ktorá nie je tumorom a zvyčajne ju nie je ani jasne vidieť na zobrazení mozgu, ale je len zhlukom buniek – odborne nazvaná kortikálna dysplázia. Často je lokalizovaná v kôre mozgu a vyvoláva na lieky nereagujúce epileptické záchvaty. Takáto štruktúra je po veľmi presnom zobrazovacom a elektrografickom vyšetrení konzultovaná a ak je možné, je navrhnutá k operačnému riešeniu. Ročne býva u nás vyšetrovaných 15 – 20 detí. Týchto pacientov konzultujeme so zahraničným pracoviskom. Ak sa potvrdí náš predpoklad, že je to štrukturálna lézia, ktorá je dôvodom epileptickej aktivity nereagujúcej na liečbu, dieťa je prijaté na hospitalizáciu v zahraničí. Po operácii zhruba 6 mesiacov dostávajú pacienti ešte proti záchvatovú liečbu, ktorá sa postupne redukuje a väčšina pacientov dosiahne bez záchvatové obdobie. Úspešnosť u správne indikovaných pacientov je relatívne vysoká,“ hovorí doc. Miriam Kolníková a ďalej hovorí: ,,Na našom pracovisku sa veľmi usilujeme o to, aby sme mohli začať naše deti s takouto príčinou epilepsie operovať v NÚDCH, ale potrebujeme k tomu patričné prístrojové vybavenie , ktorý nám umožní veľmi presné dlhodobé monitoringy v trvaní 3-5 dní počas, ktorých má dieťa nalepené elektródy na hlave a sníma sa elektrická aktivitu mozgu s cieľom zachytiť záchvaty, čo nám pomáha presne určiť miesto, odkiaľ v mozgu vychádzajú. Na riešenie takto komplikovaných pacientov je potrebná multiodborová spolupráca: rádiológa, neurochirurga, psychológa, kde sa po spoločnej úvahe posúdi prospech a rizikovosť výkonu. Aj pri operačnom výkone je potrebné presné elektrografické vyšetrenie, ktoré sníma elektrickú aktivitu mozgu a určuje nám rozsah lézie. Kompletné vybavenie na monitorovanie a všetky potrebné predoperačné a operačné procedúry pre jedno lôžko sú 800 000 eur.“
V ostatných príčinách epilepsií sú diagnostické možnosti na Klinike detskej neurológie veľmi dobré a lekári vedia určiť príčinu – či je dôvod genetický, metabolický alebo imunologický, aj autoimunitné ochorenie môže viesť k epilepsii. Veľmi dobré sú tiež možnosti genetických analýz a spolupráca s genetickými laboratóriami a s vedeckými inštitúciami: so SAV, Prírodovedeckou fakultu UK v Bratislave a samozrejme – Metabolickým laboratórium NÚDCH.
Po precíznej a presnej diagnostike prichádza liečba. ,,Najlepšie sa liečia vekom podmienené epilepsie, ktoré majú veľmi dobrú prognózu a rovnako aj vybrané generalizované epilepsie ako detské absencie – krátke výpadky pozornosti vznikajúce medzi 3. a 8. rokom života, ktoré sa často objavia u školákov ako dôvod nepozornosti s veľmi typickým EEG nálezom a dobrou odpoveďou na liečbu. Tiež niektoré metabolicky podmienené záchvaty majú dobrú prognózu, napríklad pri poruche glukózového transportéru, pri ktorej glukóza prechádza cez bariéru do mozgu. Lieči sa špeciálnou ketogénnou diétou s prevažne veľmi dobrým efektom,“ hovorí prednostka M. Kolníková. D
Mnohé deti s epilepsiou si počas liečby vyžadujú hospitalizáciu. Ako často sú hospitalizované, závisí od zdravotného stavu dieťaťa, väčšinou to býva na začiatku ochorenia a v ťažkých prípadoch sú deti hospitalizované aj 3 – 4 krát ročne. ,,Špeciálne kúry sú liečbou kortikoidmi prevažne u detí s infantilnými spazmami (bleskovými kŕčmi). Pri stabilnej situácii sú kontroly prevažne 2 krát ročne. U detí s ťažkými geneticky viazanými epilepsiami býva potrebná v úvode ochorenia aj dlhodobá 2 – 3 mesiace trvajúca hospitalizácia. Niekedy je u týchto detí potrebná rýchlejšia zmena liečby, nastavenie, kontroly a v stave, keď je dieťa v dekompenzácii pri rýchlom slede záchvatov, musí byť podaná venózna liečba liekmi na akútne zhoršenie, ktoré navodia spavosť. Najťažšia situácia, ktorú epilepsia môže spôsobiť, je status epileptikus, čo je nahromadenie záchvatov alebo veľmi predĺžený záchvat, ktorý vedie k poruche vedomia a nevyhnutnosti hospitalizácie a rýchleho zákroku a uvedenia dieťaťa do umelého spánku. Niektoré typy epilepsií sú k tomu náchylné,“ hovorí doc. Miriam Kolníková.
Aké príznaky si majú rodičia všímať?
Veľmi jemné záchvaty môžu rodičia prehliadnuť. ,,Zvlášť také, pri ktorých dieťa robí subtílne jemné pohyby, napríklad rytmicky stáča očká hore a dolu alebo rytmicky dvíha ramienka a ten pohyb je pravidelný, nedá sa prerušiť, alebo robí jemný pohyb končatinou, opäť rytmický, na jednej alebo druhej ruke a napriek tomu, že rodič ruku chytí, zášklby pretrvávajú. Všetky takéto prejavy si vyžadujú pozornosť. Dieťa bežne robí veľa pohybov, ale podozrivé sú tie, ktoré majú pravidelný rytmus – deti ich robia robia v sérii za sebou a napriek tomu, že rodič končatinu chytí alebo zmení polohu dieťaťa, pohyb neprestáva. Vtedy je veľmi dobré urobiť domáci videozáznam takejto situácie, ktorý môže spolu s lekárom detailne zanalyzovať. Domáce videá nám uľahčujú popis záchvatu, vieme z nich odhadnúť relatívne veľmi presne, či v danom prípade ide o epileptický záchvat alebo bežný pohyb.“
- Problémové sú tiež situácie, keď dieťa stráca pozornosť – napríklad na pár sekúnd prestane písať a potom pokračuje v texte alebo pri čítaní. Lekári hovoria o absenciách školákov.
- Podozrivé sú tiež zvláštne pohyby, najmä ráno, keď sa adolescent zobudí, šklbne mu rukou a vypadne mu predmet z ruky. Sú to možné krátke myokómie, objavujúce sa zvlášť po noci z deprivácie, keď dieťa išlo neskoro spať alebo sa nevyspalo z inej príčiny.
Lekári hovoria o prvých prejavoch, ktoré sú mierne a rodič alebo pedagóg si ani neuvedomia, že vyžadujú pozornosť a treba ich vyšetriť. Stáva sa tak, že pacienti prichádzajú na vyšetrenia často prvýkrát až pri veľkom generalizovanom záchvate. Čím dlhšie sú záchvaty nerozpoznané, zvlášť v detskom veku, tým viac sa neliečené záchvaty odrážajú na nepozornosti. Čím skôr a čím mladšie dieťa dostane epileptické záchvaty, tým je väčšie podozrenie, že vplyv na jeho normálny psychomotorický vývoj bude veľký.
Potrebná je edukácia o ochorení
Deti s týmto ochorením a ich rodičia v bežnom živote prežívajú náročné situácie, ktorým sa dobrou edukáciou a odtabuizovaním dá účinne predchádzať. ,,Napríklad stretávame sa s tým, ak rodičia spomenú, že dieťa má diagnostikované toto ochorenie, nebýva prijaté do predškolského zariadenia, rovnako deti, ktoré nie sú úplne kompenzované – teda bez záchvatového obdobia 12 mesiacov, nemôžu dostať kúpeľnú liečbu, čo hodnotíme ako veľký handicap, pretože vždy majú sprievodcu a v kúpeľoch je lekár. Prečo, keď sú rodičia doma s dieťaťom s epilepsiou, nemôžu byť v tomto type zdravotníckeho zariadenia?“ pýta sa prednostka M. Kolníková a ďalej hovorí: Tieto deti často navštevujú špeciálne školy, pričom mnohokrát sú to deti, ktoré sa môžu zaradiť do bežného života a pri dobrej liečbe aj perspektívne môžu dobre fungovať. Väčšie povedomie o ochorení a viac informácií ako pomôcť týmto deťom a ich rodinám, zredukuje strach a deti sa lepšie začlenia do spoločnosti.“
Aká je prvá pomoc pri záchvate ?
Netreba sa jej obávať, hovoria lekári.
- Ak je záchvat bez poruchy vedomia, stačí dieťa bezpečne uložiť alebo usadiť, sledovať a zavolať na linku záchrannej zdravotnej služby. Pri veľkom záchvate s poruchou vedomia treba dieťa uložiť na bezpečné miesto s dôrazom na ochranu hlavy v polohe nabok a privolať pomoc. Dôležité je sledovanie dýchacích ciest.
- Ak má dieťa záchranný liek, je potrebné ihneď podať záchrannú medikáciu a v prípade, že záchvat neskončil, volať záchranárov.
- V súčasnosti už je dostupná aj záchranná liečba podávaná do úst, pri ktorej liek vedie k rýchlemu ukončeniu záchvatu a spoločensky prijateľnej ceste podávania.
