Práca s deťmi je veselšia a príjemnejšia

Práca s deťmi je asi rovnaká všade – je  veselá. ,,Viem to porovnať, pracovala som aj s dospelými pacientmi. V detskej nemocnici je oveľa veselšie a príjemnejšie. Ak má sestra fantáziu a vzťah k deťom, môže sa oveľa rýchlejšie odreagovať. Baví ma z pneumologickej stránky vymýšľať zábavky pre deti takým spôsobom, aby si dokázali doma precvičiť rehabilitácie alebo dychové cvičenia. Ide to trochu do pedagogickej činnosti, ale stále je to súčasť zdravotníckej práce. Je to neporovnateľné a nechcem nič meniť,“  rozhovorila sa o práci s deťmi Katarína Schwarzová, sestra Kliniky detskej pneumológie a ftizeológie LF UK a Národného ústavu detských chorôb.

Zdravotnou sestrou chcela byť odmalička. ,,Úprimne, ja som bola veľmi  chorľavé dieťa a lekári mi zachránili život. Ani som neuvažovala nad tým, že by som chcela robiť niečo iné, okrem toho, že kedysi dávno som chcela byť baletkou.“ K práci s deťmi sa Katka dostala po ôsmich rokoch na pracovisku s dospelými pacientmi. A ako sama hovorí, pracuje s kolegyňami, ktoré na toto pracovisko nastúpili hneď po škole a sú tu celý svoj profesijný život. Práca s deťmi a takmer rodinná atmosféra na klinike sú veľmi príjemná kombinácia.

Radosť má z pacientov, ktorí sa liečia na klinike hoci aj dlhé týždne.  Dobre   reagujú na liečbu a je u nich viditeľný progres, rozvoj a usmievajú na personál.  Nie vždy je však všetko veselé a na svojich malých pacientov často myslí aj doma.  ,,Máme aj nevyliečiteľne choré deti a to človeka poznamená, keď sa napriek náročnej liečbe vracajú opakovane v zlom stave.  To je veľmi smutné a frustrujúce a sú to práve tie príbehy,  ktoré si človek nevie vytlačiť z hlavy.“ Náročné je aj súčasné obdobie, kedy je práce viac a sestier menej. V dnešnej dobe je práca sestier iná, ako keď s ňou začínala. Je náročnejšia, ale kvôli deťom sa na kliniku vždy rada vracia.

Sme taká folklórna rodina

,,Dlhé roky som folkloristka, začala som sa mu venovať od puberty.  Folklóru sa venovali aj moji rodičia a venujú sa mu aj moje deti.  Sme taká folklórna rodina. Vediem spolu s kamarátkami malý folklórny súbor v Šamoríne, takže z práce rovno utekám do súboru. Tam sa s detičkami zase zahrám, to je úplne iný kontakt, iné odreagovanie sa  a trochu pohybu nezaškodí nikomu. Keď prídem domov, trošku zrepasujem kroje, vyšívam a háčkujem. Folklór sa nedá tancovať v pyžamkách.  Toto je pre mňa ten pravý relax.“