V Bratislave 17. augusta 2023 – Lekári Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) ročne riešia okolo 30 detí so zakliesnením diskovitých bateriek v hornom tráviacom trakte, predovšetkým v pažeráku. Najčastejšie sa s týmto úrazom stretávajú u malých detí vo veku 2 – 5 rokov. Časté sú aj úrazy po kontakte s leptavými látkami, s tými sa stretávajú u 4 až 5 detí mesačne. Rovnako najčastejšie u malých detí, ale aj u starších, ktoré takúto látku požijú vedome. O skúsenostiach s týmito úrazmi hovorí MUDr. Jaroslav Bibza, PhD., lekár Kliniky detskej chirurgie LF UK a NÚDCH.
Diskovité baterky sa bežne používajú v domácnosti vrátane niektorých hračiek a deti sa k nim ľahko dostanú často aj bez povšimnutia rodiča. Môžu spôsobiť až vážne poškodenie steny hornej časti tráviacej rúry, hlavne – pažeráka a žalúdka. Najrizikovejšie sú poleptania pažeráka, kde môže vzniknúť až nekróza a prederavenie steny pažeráka. Nebezpečné sú pre svoj trojitý agresívny ničiaci efekt – pôsobia ako leptadlo, pri vybíjaní sa zohrievajú a pri teplote nad 56 stupňov Celzia dochádza k denaturácii bielkovín. Tretím faktorom je, že svojou veľkosťou mechanicky pôsobia tlakom na sliznicu, čo môže spôsobiť dekubit. Tieto tri účinky sa často spočítajú a vedú k výraznému poškodeniu steny tráviacej rúry. V hornej časti pažeráka môžu spôsobiť až jeho prederavenie smerom do priedušnice a vznik ezofagotracheálnej fistuly, v strednej časti pažeráka je rizikové poškodenie steny v okolí aorty, čo môže viesť k masívnemu krvácaniu až vykrvácaniu dieťaťa. Keď sa nevie, že dieťa požilo baterku, môže vykrvácať za niekoľko minút a až dodatočne pri pitve sa zistí, že v pažeráku bola baterka, ktorá sa tam vybila.
Môže teda baterka zostať v tráviacej rúre dlhšie, aj niekoľko dní bez toho, aby si to rodič všimol ?
Môže, keď je dieťa malé, vo veku okolo jedného roka, nevie povedať, čo sa mu stalo. Ak je batéria lokalizovaná tak, že nespôsobuje obštrukciu, dieťa toleruje stravu, rodič si to nemusí všimnúť, ale baterka sa postupne vybije a spôsobí perforáciu a poškodenie. Mali sme takýto prípad.
Ostávajú deťom po kontakte s leptavými látkami aj trvalé následky?
Ak dôjde k poškodeniu steny tráviacej rúry, pri hojení vzniká jazva, ktorá spôsobí obštrukciu a poruchu pre pasážovanie potravy až nepriechodnosť cez pažerák. Takéto prípady riešime chirurgicky, najskôr šetrnejším spôsobom – dialtáciou, ale ak je tento postup neúspešný, musíme pristúpiť k náhrade pažeráka. Poznáme rôzne metódy, ale najčastejšie sa nahrádza posunutím žalúdka smerom do oblasti hrudníka a napojením na pažerák. Vždy sú to veľmi náročné operácie s trvalými následkami a, žiaľ, nie sú ojedinelé.
Vráťme sa ešte k úrazom spôsobeným kontaktom s leptavými látkami.
Na našom pracovisku riešime 4 – 5 detí mesačne, ktoré sa dostali do kontaktu s leptavými látkami. Sú obdobia, kedy je týchto úrazov viac, takými sú najmä sviatky, kedy sa v domácnostiach častejšie upratuje. Najčastejšie sa s nimi stretávame u opäť u malých detí vo veku 2 – 5 rokov, ale máme prípady v nižšom aj vyššom veku. Staršie deti leptavé látku požijú často vedome pri sebapoškodzovaní alebo suicidálnom správaní. V celom detskom veku ich požijú aj omylom. Malé deti sa k týmto látkam dostanú v dôsledku nedostatočného dozoru a dostatočného preventívneho uvažovania rodičov alebo dospelých osôb, ktoré ich nechajú na miestach ľahko dostupných deťom. Dokonca samotné bezpečnostné uzávery na týchto látkach niekedy neplnia svoj účel, lebo sa ťažko otvárajú aj dospelým a nechávajú ich pootvorené, čím strácajú svoj účel.
Leptavé látky sa často sa predávajú v pútavých pestrofarebných obaloch s príjemnou vôňou a tieto zrakové a čuchové vnemy deti ešte viac priťahujú. Preto by mali byť uskladnené tak, aby sa deti k nim nedostali, najlepšie pod zámkom. Rizikovým správaním zo strany dospelých pri manipulácii s leptavými látkami je aj prelievanie rôznych riedidiel a kyselín z pôvodných obalov do iných, neraz aj do potravinových fliaš umiestnených v obývateľných miestnostiach domácností bez označenia. Opakovane sme mali deti, ktoré takúto látku vypili mysliac si, že pijú malinovku. Ak už je potrebné preliať nejakú látku, tak do technických obalov s riadnym označením látky a uložením na miesta, kde sa deti nedostanú. Leptavé látky môžu byť tekuté alebo tuhé. Tuhé sú napríklad granuly, ktoré sa používajú na čistenie sifónov. Nebezpečnosť granúl spočíva v tom, že sa prilepia na sliznicu pažeráka, kde sa rozpúšťajú a lokálne spôsobia agresívne zmeny na slizniciach. Môžu viesť až k vážnym poškodeniam steny pažeráka alebo žalúdka. Najrizikovejšie je poleptanie pažeráka, kde môže vzniknúť nekróza až prederavenie steny pažeráka.
