Základ pre svoje budúce povolanie získala v športovej gymnastike
Presnosť a precíznosť sú dominantné vlastnosti športovca. Rovnako dominantné sú aj pri sterilizácii súprav chirurgických nástrojov a zdravotníckych súprav a systémov pre mnohé medicínske odbory. Ako vyzerá deň na Oddelení centrálnej sterilizácie (OCS) Národného ústavu detských chorôb a čo jej vlialo novú miazgu do života? Aj o tom hovorí PhDr. Yveta Beressová, vedúca sestra OCS.
Niekedy sa mladí ľudia pri výbere povolania rozhodujú medzi dvomi či viacerými povolaniami. Často úplne odlišnými. Tiež ste to zažili?
Nie, vedela som, čo chcem robiť. Hoci moje detstvo bolo rozdelené medzi športovú gymnastiku a školu, vždy sa mi páčilo byť zdravotnou sestrou alebo lekárkou, či pracovať v zdravotníckom tíme. Celkovo rada pomáham ľuďom. Moja voľba nebola ovplyvnená nejakým iným rozhodovaním. Možno trochu pedagogickou činnosťou, ale to sa mi splnilo tiež. Na strednej zdravotníckej škole som vyštudovala študijný odbor v kategórií sestra – detská sestra, čo bola dobrá voľba. Štúdium bolo zamerané na detského pacienta, preberali sme problémy dieťaťa, čo bolo dôležité aj pre budúcu rolu matky a pomáha to i pri výchove dieťaťa. Neskôr, hneď ako bol dostupný systém vzdelávania na vysokej škole, prihlásila som sa na štúdium diplomovanej sestry a získala špecializáciu z pediatrie. Súčasne som študovala ošetrovateľstvo na Trnavskej univerzite a pedagogickej fakulte. Mám aprobáciu na výučbu zdravotníckych predmetov a učím na strednej aj vysokej škole.
Čo Vám dalo vysokoškolské štúdium?
Veľmi veľa a hodnotím ho pozitívne. Získala som prehľad o veciach, ktoré sú už dnes štandardom, ale v tom období sa len začínali presadzovať v praxi, napríklad tvorba protokolov, manažment a moderné trendy v ošetrovateľstve, ošetrovateľské diagnózy, plán ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta a mnoho iných vecí. Získala som iný pohľad na štúdium ošetrovateľstva, než aký som mala dovtedy, najmä v teoretickej oblasti. Veľmi veľa z toho dodnes čerpám aj pri výučbe študentov. Didaktika, pedagogika, psychológia boli zamerané na zdravotné a odborné témy. Iné je učiť teoretické predmety, kde je všetko dané a iné je pripraviť študentov na prácu so živým organizmom a v meniacom sa prostredí.
Viac ako 33 rokov pracujete na jednom pracovisku najväčšej detskej nemocnice na Slovensku. Čím vás dostalo OCS?
Rozhodnutie pre toto oddelenie bolo jednoznačné a znovu sa vrátim k športu. Ako športovkyňa som bola na meraniach, kde nám realizovali odbery krvi. Jeden z nich bol realizovaný nesterilnou zdravotníckou pomôckou a v 14 rokoch som dostala vírusovú hepatitídu typu B z nesterilných zdravotníckych pomôcok. Pre mňa to bola výzva, aby tento smer nadobudol správnu formu a filozofiu, čo sme spolu s bývalou pani primárkou, PharmDr. Janou Kubíkovou, MPH, nastavili. Dnes môžem povedať, že naše pracovisko centrálnej sterilizácie je porovnateľné s prestížnymi zahraničnými pracoviskami. Bol to náročný proces a stále pokračuje, lebo v súčasnosti sa medicínske disciplíny vyvíjajú k miniinvazívnym smerom, zložitým pomôckam, stále zložitejším systémom, ktoré musia byť pre pacienta spracované bezpečne. Pri použití v rámci invazívnych metód sa vchádza do sterilných systémov a všetky zdravotnícke pomôcky musia byť pre pacienta bezpečné a funkčné.
Bezpečnosť pacienta si uvedomujete na každom kroku, aj keď priamo s nimi priamo nepracujete. Verejnosť si často ani neuvedomuje, akú dôležitú prácu robíte.
Pre mnohých ľudí je táto práca nepopulárna, ale väčšina zamestnancov na našom pracovisku sme našli čaro v tomto odbore, pretože gro práce je príprava súprav chirurgických nástrojov a zložitých systémov pre rôzne medicínske odbory. Všetko sú to zložité systémy, s ktorými sa treba naučiť pracovať – rozložiť, zložiť a zabezpečiť aj to, aby celý manažment ich prípravy od začiatku až po koniec mal určitý smer a bol monitorovaný na každom kroku jeho spracovávania. V podstate sú to pomôcky kontaminované biologickým materiálom a všetka starostlivosť si vyžaduje veľmi precízny prístup z hľadiska dekontaminačného procesu a manipulácie. S mnohými je potrebné opatrne zaobchádzať, aby boli bezpečné a funkčné pre konkrétneho pacienta.
Musí to byť veľmi náročné aj po technickej stránke rozobrať takéto zložité systémy, sterilizovať a potom správne zložiť.
Sme v úzkom kontakte s Oddelením centrálnych operačných sál, naša spolupráca je na veľmi dobrej úrovni a mnohé veci spoločne konzultujeme. Pri nových systémoch prebieha edukačný proces aj s dodávateľom systému na našom pracovisku aj na operačných sálach, aby sme sa naučili ako s nimi pracovať – rozobratie, zloženie, manipulácia, ošetrenie, kompatibilita s dezinfekčnými látkami a sterilizačným procesom. Absolútne dôležité sú návody, ktoré nám dodávateľ musí zabezpečiť pre zachovanie čo najdlhšej funkčnosti zdravotníckych pomôcok.
Predsa len, zapamätať si každý nástroj, keď mnohé z nich sú na prvý pohľad rovnaké…
Naše pracovisko je digitalizované. Nemocničný informačný systém (NIS)je prepojený vo všetkých fázach prípravy zdravotníckych pomôcok. Všetky procesy sa do systému nahadzujú tak, aby sme v každom kroku vedeli skontrolovať, akým procesom pomôcka prešla na ceste z jednotlivých stanovíšť až do finálnej časti. Podľa vzdelania majú zamestnanci pridelené práva, čo môžu do systému pridať a aké funkcie realizovať. NIS je veľmi výhodný v tom, že všetky názvoslovia pomôcok a systémy sú zadané jednotne bez slangových významov a je vytvorená veľká databáza s fotodokumentáciou, kde si kolegovia vedia pozrieť, ako vyzerajú jednotlivé pomôcky. Hovoríme aj o neštandardných pomôckach, ktoré sa bežne v praxi nevyskytujú, takže kolegovia musia poznať tvar, zloženie, koncové a pracovné časti nástrojov, aby boli funkčné a nepoškodené. Kontrola kvality spracovania prebieha vo všetkých jej fázach.
Koľko súprav denne takto pripravujete pre kolegov?
V priemere je to okolo 40 súprav denne a najkratší čas prípravy od začiatku po finálny čas sú približne tri hodiny a viac. V rámci strojového čistenia v umývacích automatoch vieme súčasne umývať viac súprav a monitorovať kvalitu čistenia s príslušnými indikátormi.
Ako vyzerá bežný deň na ,,sterilke“?
Naše pracovisko je rozdelené na tri zóny, ktoré sa nesmú medzi sebou krížiť – nečistú zónu, poločistú a čistú. Kolegovia majú na celý deň vytvorený rozpis, na ktorom úseku budú počas dňa pracovať. Na jednotlivých úsekoch sa striedajú počas zmien, aby pracovné zaťaženie bolo rovnomerné. Podľa toho idú na svoje stanovištia. Časť pracovníkov je na príjme zdravotníckych pomôcok. Venujú sa predsterilizačnej príprave a čistiacemu procesu týchto pomôcok a monitorovaniu kvality čistenia. Pripravené majú všetky materiály a dekontaminačné postupy, ktorými sa riadia. V poločistej zóne prebieha sterilizácia podľa materiálového zloženia pomôcok na predpísané sterilizačné programy, a monitorovanie týchto procesov. Po kontrole všetkých procesných parametrov nasleduje skladanie súprav do sterilných kontajnerov, príprava sólo zdravotníckych pomôcok, LSK systémov a rôznych súprav podľa medicínskych odborov. Po kontrole sa kontajnery uzatvoria a prebieha proces vlastnej sterilizácie podľa materiálového zloženia. Vo výstupnej časti prebieha kontrola každého balenia s predpísanými parametrami, ktoré musí sterilná zdravotnícka pomôcka alebo systém spĺňať, kým sa dostane k objednávateľovi. Nakoniec sa zadá do NIS s vytvorením príslušnej dokumentácie.
Ste prísna na svojich kolegov?
V rámci normy, ale musíme brať do úvahy, že všetko, čo na našom pracovisku vyprodukujeme, sú sterilné alebo dezinfikované zdravotné pomôcky, ktoré nesmú predstavovať nebezpečie pre pacientov. Všetky procesy sa musia jednoznačne dodržiavať a musia používať osobné ochranné pracovné pomôcky pri procese spracovávania. Ale sme tu stabilný kolektív a aj touto cestou ďakujem svojim kolegom za ich prácu.
A študenti, akí sú?
Asi ako všade, učím na zdravotníckej škole predmet zdravotnícke pomôcky a napísala som pre študentov aj učebnicu. Časť z nich sú veľmi šikovní mladí ľudia, iní sú priemerní a niektorým stačí úplne minimum. Iné je to na vysokej škole, tam je prístup študentov odlišný, majú záujem sa vzdelávať, lebo ide o ich prácu a iniciatívne si zvyšujú odbornú spôsobilosť.
Uvažovali ste niekedy nad zmenou práce? Nechýba vám kontakt s detským pacientom?
Našla som zaľúbenie v tom, čo robím a práca v tejto nemocnici je moja srdcovka. Poďakovanie patrí aj SZU, kde si ma vybrali ako odborného garanta pre vzdelávanie v kategórii sestra v certifikovaných pracovných činnostiach – sterilizácia a dezinfekcia zdravotníckych pomôcok pri sterilizácii zdravotníckych pomôcok. Vypracovala som akreditačný projekt, ktorý schválilo MZ SR a naše pracovisko je aj výučbovým pracoviskom pre praktickú časť dezinfekcie a sterilizácie zdravotníckych pomôcok. Študentky, ktoré absolvujú certifikované činnosti, chodia k nám na prax, teoretická príprava prebieha na univerzite. Sme aj výučbovým pracoviskom v rámci špecializácie inštrumentovania na operačnej sále.
Vrátim sa ešte k športovej gymnastike. Ako dlho ste sa jej venovali a s akými úspechmi?
Viac ako 10 rokov, v podstate moje detstvo bola gymnastika a škola. Presnosť a precíznosť vykonávania jednotlivých cvičebných prvkov sa dá preniesť aj na našu prácu, čo som už spomenula. Skončila som v 14 rokoch po infikovaní vírusom hepatitídy typu B. Potom som ešte chvíľu trénovala deti. Najväčším športovým úspechom pre mňa bolo tretie miesto na majstrovstvách Slovenska. Zúčastnila som sa aj na mnohých pohárových súťažiach v tomto športe.
Ale pozitívny postoj k športu Vám ostal.
Venujem sa joge a akro joge, čo je špeciálna forma jogy s akrobatickými cvičebnými plánmi a pilatesu. Cvičím 4-5 dní v týždni, aby som sa udržala v dobrej kondícii, kombinujem aj s turistikou, lebo kostrový aparát je namáhaný a treba si spevniť svaly. Šport sa stále prelína mojím životom.
Ako relaxujete?
Navštevujeme s rodinou historické a turistické pamiatky. Je to uvoľnenie z každodenného života plného zhonu. Veľmi dobrým spoločníkom je náš syn, vie nám urobiť zaujímavý program. Radi cestujeme a poznávame nové miesta. Naším slniečkom je vnúčik, na ktorého sme dlho čakali. Jedinou nevýhodou je, že nie sme tak často spolu, ako by sme si želali, lebo dcéra žije v zahraničí. Navštevujeme sa ale tak často, ako je to možné, lebo covid nás na dva roky oddelil a jednu časť jeho života sme nevideli. Ale myslím si, že teraz to dobehneme. Vnúčik je nová miazga v našom živote. Je to niečo iné ako vlastné deti a inak sa k nemu správame, dnešné deti vedia oveľa viac v technológiách a komunikácii. Takže si spomíname a porovnávame ho s našimi deťmi – dcérou a synom v jeho veku.
