Profesor Anton Gerinec, zakladateľ modernej detskej oftalmológie na Slovensku a dlhoročný prednosta Kliniky detskej oftalmológie bol uvedený do Dvorany slávy slovenskej medicíny Slovenskej lekárskej spoločnosti.
Počas viac ako päťdesiatich rokov v medicíne pomohol vybudovať prvú Kliniku detskej oftalmológie, vychoval generácie odborníkov a svojou prácou ovplyvnil životy tisícok detských pacientov. Pri tejto príležitosti sme sa s profesorom Gerincom rozprávali nielen o jeho profesionálnej ceste a úspechoch, ale aj o hodnotách, ktoré ho sprevádzali počas celého života.
Prof. MUDr. Anton Gerinec, CSc., FEBO:
Najväčším ocenením nie sú medaily. Sú ním ľudia, ktorí pokračujú v našej práci
Keď sa profesora Antona Gerinca spýtate na jeho najväčší úspech, nehovorí o stovkách odborných publikácií, medzinárodných oceneniach ani o tom, že bol uvedený do Siene slávy slovenskej medicíny. Hovorí o ľuďoch. O kolegoch, ktorých vychoval. O deťoch, ktorým pomohol zachovať zrak. O pracovisku, ktoré pred desiatkami rokov na Slovensku vôbec neexistovalo a ktoré dnes patrí medzi rešpektované odborné centrá.
„Najviac som spokojný s tým, že sa nám podarilo vytvoriť výnimočný kolektív,“ hovorí profesor Gerinec. „Od nás odchádzajú kolegyne iba na materskú dovolenku. To považujem za znak toho, že sa tu ľudia cítia dobre.“ Na očné lekárstvo sa pôvodne nechystal Jeho profesijný príbeh sa začal trochu paradoxne.
Po maturite vedel, že chce študovať medicínu. Priťahovala ho rozmanitosť odborov, spojenie prírodných vied aj možnosť pomáhať ľuďom. Keď však dokončil štúdium, existovali dve disciplíny, ktorým sa podľa vlastných slov chcel vyhnúť, psychiatria a očné lekárstvo. Osud rozhodol inak. Po promócii v roku 1971 nastúpil na očnú kliniku a postupne objavil odbor, ktorému zasvätil celý svoj profesijný život. Fascinovala ho najmä genetika a vrodené ochorenia oka, ktoré sa prejavujú už v detskom veku. Práve spojenie genetiky a práce s deťmi ho priviedlo k detskej oftalmológii.
Vybudoval odbor, ktorý na Slovensku neexistoval
Začiatkom deväťdesiatych rokov vznikla na Kramároch príležitosť vytvoriť samostatné pracovisko pre detských pacientov. Dovtedy boli deti hospitalizované spolu s dospelými pacientmi. Profesor Gerinec spolu s profesorom Oláhom presadzovali myšlienku samostatnej detskej očnej kliniky. V roku 1991 sa ich vízia stala skutočnosťou. „Detská oftalmológia ako samostatná inštitúcia neexistovala. Museli sme ju vytvoriť,“ spomína. Od prvých dní budoval nielen pracovisko, ale aj odborný tím, diagnostické a operačné postupy a systém vzdelávania ďalších generácií lekárov. Dnes je Detská oftalmologická klinika Národného ústavu detských chorôb jediným pracoviskom svojho druhu na Slovensku.
Viac ako 400-tisíc pacientov
Počas svojej kariéry vyšetril, operoval alebo konzultoval približne 400-tisíc pacientov. Napriek desaťročiam v medicíne ho odbor neprestáva fascinovať. Dodnes s nadšením rozpráva o technologickom pokroku, ktorý umožnil lekárom vidieť štruktúry oka s presnosťou, o akej sa jeho generácii na začiatku kariéry ani nesnívalo. „Keď som nastupoval na kliniku, mali sme dva základné prístroje. Dnes dokážeme zobraziť sietnicu takmer na úrovni histologického preparátu, bez jediného rezu.“
Výskum, ktorý pomáha rodinám dodnes
Popri klinickej práci sa intenzívne venoval vede. Za jeden z najvýznamnejších výsledkov považuje identifikáciu génu spojeného s vrodeným glaukómom v rómskej populácii. Objav umožnil presnejšie diagnostikovať ochorenie, predpovedať jeho priebeh a poskytovať rodinám genetické poradenstvo. Počas života publikoval približne 500 odborných článkov a napísal sedem vedeckých monografií. Jeho práce citovali odborníci po celom svete. Za svoju najdôležitejšiu knihu považuje publikáciu Detská oftalmológia, ktorá bola dlhé roky základnou odbornou literatúrou pre českých a slovenských očných lekárov.
Medicína nie je len veda
Profesor Gerinec nikdy nevnímal medicínu iba ako súbor odborných poznatkov. Hrá na harmonike, píše básne, zaujíma sa o históriu a celý život podporoval aj kultúrny život na klinike. Verí, že dobrý lekár potrebuje viac než odborné vedomosti. „Medicína nie je len veda, ale aj umenie,“ hovorí. Aj preto sa snažil vytvárať prostredie, v ktorom majú miesto nielen odborné výsledky, ale aj ľudskosť, empatia a vzájomný rešpekt.
Verný svojim koreňom
Hoci väčšinu života pôsobil v Bratislave, nikdy nestratil silný vzťah k rodným Malženiciam. Práve im venoval jednu zo svojich najosobnejších kníh, rozsiahlu monografiu mapujúcu takmer tisícročnú históriu obce. Na jej vzniku pracoval celé roky a považuje ju za jednu z najnáročnejších publikácií, aké napísal. Vo svojom rodisku dodnes trávi voľný čas. Stará sa o záhradu, pestuje zeleninu a rád sa vracia na miesta, kde prežil detstvo.
Ocenenie za celoživotné dielo
Uvedenie do Siene slávy slovenskej medicíny SLS je poctou za viac ako päť desaťročí práce, počas ktorých pomáhal budovať modernú detskú oftalmológiu na Slovensku. Keď však hovorí o svojom profesijnom živote, najčastejšie sa vracia k ľuďom. K pacientom, kolegom a študentom. Práve oni sú totiž tým najtrvalejším odkazom človeka, ktorý zasvätil celý život tomu, aby deti mohli lepšie vidieť svet.
