Pacientovi zachránili obidva kĺby – bedrový aj kolenný
V Bratislave 24. februára 2026 – V Národnom ústave detských chorôb lekári (NÚDCH) ako prví v strednej a východnej Európe operovali pacienta s kostným nádorom stehnovej kosti novou unikátnou metódou. Výnimočnosť novej metódy spočíva v tom, že kým ešte donedávna by pri podobnej operácii pacientovi museli nahradiť celú stehnovú kosť vrátane obidvoch kĺbov – bedrového aj kolenného, nová metóda im umožnila zachrániť obidva kĺby.
,,Som veľmi rád, že naši lekári pristúpili k novému riešeniu náročnej operácie aj napriek veľkému rešpektu pred technickou náročnosťou celého nového systému, ktorý je úplne odlišný oproti tým, ktoré používali v minulosti. Pacientovi zachránili obidva kĺby, má sa dobre a končatinu postupne zaťažuje,“ povedal MUDr. Peter Bartoň, riaditeľ NÚDCH a poďakoval lekárom a celému operačnému tímu a ocenil spoluprácu s UNB a poďakoval MUDr. Máriovi Malinovi, ktorý bol súčasťou operačného tímu.
Čo bolo najťažšie na celej operácii?
,,Technická náročnosť nového systému, ktorý je úplne iný ako sme používali doteraz. Ak sa vymení celá endoprotéza – stehnová kosť aj s kĺbovými povrchmi, tak je to už vopred technicky dané a lekári na operačnej sále už len ukotvia protézu do panvy a predkolenia. Nový systém vyžaduje oveľa precíznejšiu robotu pri ukotvení protézy do stehnovej kosti. Museli sme postupovať veľmi precízne, ako hodinári. Odstránili sme viac ako 22 cm tumorózne zmenenej kosti, čo bolo presne vypočítané podľa CT vyšetrení a MR rezov. Resekovali sme tak všetku nádorom postihnutú kosť, pričom nám zároveň zostalo dosť kosti na to, aby kovová titánová časť nahradila odstránenú kosť, ale súčasne, aby to bolo biomechanicky dostatočne pevné,“ hovorí prof. MUDr. Milan Kokavec, PhD., MPH, prednosta Ortopedickej kliniky LF UK a NÚDCH a ďalej približuje: ,,Keby resekcia bola len o pár mm väčšia, už by sme to nemohli spraviť z dôvodu nestability a hrozilo by, že protéza sa nevrastie pevne do kosti. Riziko bolo na hornej časti stehna, ak by sme protézu silno nabíjali, hrozilo by prasknutie a v takom prípade by sme už nemali inú možnosť, len pristúpiť k total femuru – nahradiť hornú aj spodnú časť titánovou protézou.“ Odborníci museli byť pripravení aj na takéto riziká a hornú časť s bedrovým kĺbom mali pripravenú na operačnej sále. V prípade potreby by tak boli pripravení endoprotézu vyskladať a doplniť potrebný modul. Celej operácii predchádzala náročná príprava a výsledkom dlhodobej komunikácie s odborníkmi zo zahraničia boli detailne naplánované šablóny s označením presných resekcií, vrátane sklonu pílenia, kde sa lekári nemohli ,,pomýliť“ ani o milimeter. Napriek nesmiernemu rešpektu viac ako trojhodinová náročná operácia, ktorej predchádzala dlhá a precízna príprava, dopadla podľa očakávaní lekárov.
S výsledkom sú lekári spokojní
,,Protéza splynula s kosťou a celé je to pekne osteointegrované. Resekčné okraje sú čisté, bez nádoru, čo sme potvrdili definitívnou histológiou. Zobrali sme dostatočné množstvo kosti, recidíva nie je prítomná a pacient môže končatinu postupne zaťažovať,“ hovorí prof. Milan Kokavec.
Problémy pacienta sa začali veľmi nenápadne – bezbolestným opuchom stehna. Ako aktívny športovec tomu spočiatku nepripisoval väčší význam, ale keď to pretrvávalo niekoľko mesiacov, konzultoval svoj zdravotný stav so športovým lekárom. ,,Lekár sa priklonil k názoru, že je to dysbalancia, lebo ľavá noha bola dominantná a asi dvakrát silnejšia a pravá. Kým na pravej nohe som udvihol 30 kg, na pravej 60 kg bez problémov,“ hovorí mladý športovec. V tom čase reprezentatívne hrával futbal a bol aj v starostlivosti fyzioterapeuta, ten, vzhľadom na to, že nevedel, čo sa vnúti v svale nachádza, masáž neodporučil a navrhol návštevu lekára.
To bol ten impulz, po ktorom veci nabrali rýchly spád a pacient po odbornom vyšetrení v rajóne bol odoslaný na Ortopedickú kliniku LF UK a NÚDCH. Tu lekári pacienta vyšetrili, urobili biopsiu, všetky potrebné vyšetrenia vrátane zobrazovacích vyšetrení a po zhodnotení všetkých možností sa rozhodli pre výnimočnú novú metódu. Život rodiny sa tak obrátil naruby. Pre samotného pacienta pri spätnom hodnotení bolo najťažšie odlúčenie od rodiny, kamarátov, školy a športu, ktorý mal tak rád. Všetko, čo sa okolo neho dialo, malo veľmi rýchly spád a vynáralo sa množstvo otázok. Pre rodičov bolo ťažké zosúladiť chod rodiny. ,,Náročné bolo napríklad aj to, ako zabrániť tomu, aby syn doma neochorel a museli sme ho izolovať od súrodencov,“ hovorí mama.
