Svojich pacientov, ktorí neraz potrebujú celoživotnú liečbu, pozná veľmi dobre, na liečbu prichádzajú dlhodobo a v pravidelných intervaloch. A ako sama hovorí, nie sú to len jej pacienti, ale aj priatelia a dobrí známi. ,,Vždy sa na nich teším. Stále si máme čo povedať a v stacionári vládne priateľská atmosféra. Je to úplne iná práca ako v ambulancii, kde pacienti prichádzajú a odchádzajú. U nás dostávajú infúzie niekoľko hodín.“ A rovnako na svoju sestričku Zorku sa tešia aj samotní pacienti. Ako nám napísala rodina Lengová, pacientom do žíl s každou kvapkou infúzie tiekla jej láskavosť, radosť, pochopenie a vtip. Často sa zo stacionára stávala malá obývačka, kde si každý pri svojom drinku (infúzii) mohol vychutnať blízkosť človeka. Na našu otázku, ako sa jej to darí, má jednoduchú odpoveď.
,,Mám rada svoju prácu a vždy som chcela byť zdravotnou sestrou, moja mamina bola zdravotná sestra a aj ja som veľmi túžila po tomto povolaní. Práca ma baví, rada ju robím, mám rada ľudí a rada s nimi komunikujem. Asi tým to bude. U nás sa neplače, aj keď picháme menšie deti.“ V stacionári sa starajú od najmenších detí od jedného roka až po pacientov v dospelom veku na výnimku z veku.
A čo dáva práca vám? ,,Je to dobrý pocit, keď vám niekto povie, že sa na vás teší, alebo sa vám zdôverí tínedžer, že má doma problémy, porozprávame sa a pri odchode vás objíme a povie, že je rád, že sa mohol porozprávať.“ Okrem práce jej radosť do života prináša rodina a dvaja psy – Shadow a Bubu a dvojkolesový tátoš.
