,,Do transplantácií vždy vkladáme veľkú nádej, lebo máme šancu vrátiť dieťa do normálneho života. Živé darcovstvo je nesmierne ušľachtilý čin, lebo princíp darcovstva orgánov spočíva v záchrane ľudského života. V tomto prípade dieťaťa a veríme, že aj tento úspešný príbeh je povzbudením pre rodiny, kde niektorý člen čaká na darovaný orgán. Táto forma transplantácie má veľkú šancu na úspech a záchranu života pri súčasnom zachovaní komfortného života darcu,“ povedali za vedenie Ing. et Ing. Peter Magát, riaditeľ NÚDCH a MUDr. Jana Kosnáčová, námestníčka pre nechirurgické odbory.
Rodina malého pacienta ďakuje všetkým lekárom NÚDCH a UNB za pomoc. Menovite, pani profesorke Ľudmile Podrackej, pani docentke Zuzane Žilinskej, pánovi docentovi Jánovi Brezovi, MUDr. Petrovi Bartoňovi, lekárom na DKAIM, na dialýze a rovnako zdravotným sestrám a ostatnému zdravotníckemu personálu za pomoc a za to, že s nimi prežívali ťažké obdobie, ktorým prechádzali.
Samkove problémy sa manifestovali veľmi skoro, mal len niečo vyše roka, keď sa objavili prvé zdravotné problémy. A mal šťastie, že sa dostal do starostlivosti skúsenej lekárky, prof. MUDr. Ľudmily Podrackej, CSc., prednostky Detskej kliniky LF UK a NÚDCH. ,,So Samkom a jeho rodinou máme dlhoročný, takmer familiárny vzťah, do ambulancie ku mne chodí viac ako jedenásť rokov. Zistili sme u neho nefrotický syndróm, ochorenie charakterizované stratami bielkovín močom. Neskôr, ako veda postupovala a do praxe sa zaviedli nové molekulovo genetické metódy, sme zistili, že má geneticky podmienenú formu ,,vzácneho“ nefrotického syndrómu. Je to veľmi dôležité zistenie pre správne medicínske rozhodnutia, lebo pri genetickej forme ochorenia prognóza postihnutia obličiek v zmysle funkčnosti je iná ako u detí s ochorením na imunitnom podklade,“ hovorí profesorka Ľ. Podracká. Počas dlhých rokov liečby Samko so svojou pani doktorkou zvládali náročný boj. Robili mu dve biopsie, aby na základe ich vyšetrení mohli správne nastaviť liečbu. Samko trpel masívnymi opuchmi a bol v tzv. celkovom opuchovom stave. Musel sa vysporiadať s obrovským množstvom tekutiny v brušku, pľúcach, srdci a krátko prestal močiť. ,,V úvode užíval imunosupresívnu liečbu a klinický stav sa krátkodobo zlepšil, ale nezbavil sa straty bielkovín močom. Samkov organizmus si neskôr vytvoril tekutinovú homeostázu aj pri trvalej masívnej strate bielkovín. Pozorovali sme to aj u ostatných pacientov so závažným nefrotickým syndrómom. Ak ochorenie trvá dlho, po rokoch si organizmus vytvorí rovnováhu a napriek pretrvávajúcim stratám bielkovín do moču pacient nemá opuchy, čo je veľmi podstatné z klinického hľadiska aj kvality života,“ povedala profesorka Ľudmila Podracká a spomenula aj ďalšiu Samkovu komplikáciu: ,,Boli to trombózy ako dôsledok dlhotrvajúceho stavu nízkych bielkovín v krvi, lebo pri úniku veľkého množstva bielkovín do moču sa strácajú aj látky, ktoré zasahujú do hemostázy a výsledkom môžu byť závažné trombózy.“ Aj napriek tomu, čo všetko má za sebou skúsená lekárka a počty úspešne transplantovaných pacientov, pred Samkovou transplantáciou mala veľký rešpekt. ,,Teraz som už hrdinka, ale počas transplantácie a v najkritickejšom čase, čo je 48- hodín po transplantácii, mi nebolo všetko jedno. Čím viac mám skúseností, tým väčšiu pokoru mám k medicíne.“
,,Odber obličky sme urobili veľmi šetrnou mini-invazívnou metódou: obličku najprv kompletne laparoskopicky vypreparujeme bez toho, aby sme sa jej rukou dotkli. Po odpojení od krvného obehu darcu ju ihneď vyberáme cez vopred pripravený špeciálny port v podbrušku. Po tomto porte ostáva 8 cm jazva, ktorú pacient ľahko „schová“ do plaviek. V súčasnosti je toto najšetrnejšia metóda, ako odobrať obličku od živého darcu. Zatiaľ nikde na svete neexistuje lepší spôsob, ako sa dá táto operácia urobiť. Zároveň nám zvolený postup umožňuje neporušiť svaly, len ich roztiahneme, a po vybratí obličky následne zašijeme. Je to komfortná metóda pre pacienta a nám lekárom zároveň poskytuje dokonalú kontrolu nad orgánom“ povedal doc. MUDr. Ing. Ján Breza, PhD., prednosta Kliniky pediatrickej urológie LF UK a NÚDCH, hlavný operatér tímu, ktorý urobil odber obličky a následne odobratý orgán transplantoval pacientovi s genetickou poruchou obličiek. Darovaná oblička bola zaujímavá tým, že mala dve artérie a jednu vénu. Namiesto dvoch ciev mala hneď tri. ,,Nie je to komplikácia, len okolnosť, ktorú musíme zohľadniť a vedieť sa s ňou vysporiadať. Transplantovaná oblička mala rýchly nástup funkcie, pacient sa má dobre, je bez komplikácií a všetko prebiehalo podľa najoptimistickejších očakávaní. Napriek tomu vždy mám nesmierny rešpekt pred príbuzenskou transplantáciou, lebo v medicíne nikdy nie je nič stopercentné a nič nemožno garantovať. Cítime obrovskú zodpovednosť voči darcovi orgánu, aj príjemcovi, ktorí do nás vložili svoju dôveru. Akákoľvek komplikácia môže spôsobiť, že výsledok už nebude taký dobrý, ako mohol byť. Našťastie, všetko dobre dopadlo.“
Samotná transplantácia obličky v rukách skúsených odborníkov trvá zhruba hodinu a pol, transplantácia u dieťaťa však má svoje špecifiká: ,,Čím je dieťa menšie, tým býva transplantácia technicky náročnejšia. Dôležité sú napríklad hemodynamické rozdiely. Ak dáme malému dieťaťu veľkú obličku, artéria tejto obličky je násobne hrubšia ako artéria príjemcu, na ktorú ju prišívame. Objem krvi, ktorá sa naleje do obličky je v porovnaní s celkovým objemom krvi dieťaťa nie zanedbateľný. Môže sa mu náhle znížiť tlak a je potrebné rýchlo a efektívne o. i. dopĺňať pacienta tekutinami,“ hovorí Ján Breza. A hoci sa oblička dá transplantovať aj vo veľkostnom nepomere obidvoma smermi, to znamená, že detskú obličku možno transplantovať dospelému pacientovi a opačne, z tohto hľadiska býva výhodnejšie, ak sú orgán a príjemca aj veľkostne “kompatibilní”. Čo sa týka rizík samotného zákroku, tie vyplývajú z pridružených ochorení, ktorými pacient trpí, ale odvíjajú sa aj od toho, či ide o prvú, alebo napr. tretiu transplantáciu.
Po transplantácii nasleduje intenzívna starostlivosť
Samko bol po transplantácii obličky smerovaný na Detskú kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny (DKAIM) LF UK a NÚDCH, kde mu bola poskytnutá komplexná intenzívna pooperačná starostlivosť a monitorovanie vitálnych funkcií. ,,Cieľom bolo stabilizovať stav pacienta po operácii a udržať ho stabilný najmä na možnosť výskytu skorých pooperačných komplikácií. Je to predovšetkým sledovanie perfúzie – prietoku novou obličkou, ktorá v bezprostrednom pooperačnom priebehu začína pomerne skoro plniť svoje funkcie a stáva sa funkčnou. Sledujeme tiež adekvátne prekrvenie nového orgánu a tiež jednotlivé zmeny. Je to veľmi dôležité, lebo sa môžu vyskytnúť problémy charakterizované jednotlivými komplikáciami v zmysle hypertenzie, hypotenzie a iné. Dôležité je tiež sledovať stabilitu vnútorného prostredia. Nová oblička má často tendenciu vylučovať veľké množstvo nekoncentrovaného moču, čo môže narušiť vnútorné prostredie a tiež ďalšie komplikácie, ktoré môžu nastať,“ približuje intenzívnu zdravotnú starostlivosť MUDr. Jozef Kӧppl, PhD., primár DKAIM a ďalej hovorí: ,,Je to multidisciplinárny prístup, kde v rámci intenzívnej pooperačnej spolupráce spolupracujeme s nefrológom, ktorý sleduje imunosupresívnu liečbu, operatérom, ktorý dáva pozor na lokálny nález v mieste, kde bola oblička implantovaná, prekrvenie obličky, jej veľkosť, či sa nemení v zmysle opuchu a pod. Našťastie, Samko mal stabilné vnútorné prostredie a oblička začala fungovať veľmi rýchlo.“
Podporujeme živé darcovstvo
,,Transplantácia od živého darcu a blízkosť transplantačných centier majú nesmiernu výhodu v tom, že doba ischémie - čas, kedy je oblička neprekrvená mimo tela, sa skracuje na minimum, čo je rozhodujúci faktor úspešného vykonania transplantácie. Príbuzenské darcovstvo nám zároveň umožňuje lepšie plánovanie transplantácie, kedy v jednom čase pracujú dva tímy – jeden robí odber orgánu a ďalší pripravuje pacienta na transplantovanie orgánu,“ povedal MUDr. Peter Bartoň, PhD., zástupca prednostu Kliniky pediatrickej urológie LF UK a NÚDCH a ďalej doplnil: ,,Je to zároveň povzbudenie pre všetkých, ktorí majú v rodine blízkeho človeka na dialýze, aby sa nebáli. Príbuzenská transplantácia je najvhodnejšia forma transplantácie, ktorá môže zachrániť život rodinného príslušníka, pričom komfort života darcu sa nijako nezmení.“
